Ja… ja som to bol, kto pre Slovensko objavil hrozno zo Strekova! Už roky ho nakupujem od kamaráta Ondra Korpáša,“ bije sa do pŕs skalický vinár Alojz Masaryk. „My, práve my sme rozpoznali jeho kvality,“ privlastňujú si strekovský „materiál“ aj najzvučnejší malokarpatskí vinári. Irónia… Práve hroznom nakúpeným „z Maďarov“ žnú malokarpatskí vinári na súťažiach trofeje šampiónov. Strekovčanov to teší i neteší. Ocenenia im robia dobré renomé, ale na druhej strane neštve ťa, človeče, ak niekto cudzí sa vyvezie k sláve na chrbte z hrozien, čo sám vypestuješ?
Víno sa v Strekove dorába od šestnásteho storočia. Každý tu má už po generácie nejakú tú pivničku, ale nad komerčným potenciálom a finalizáciou vína do fliaš sa domáci nezamýšľali. Ak aj áno, Strekovčanom bolo za komunistov súdružsky odporúčané, aby sa radšej držali kraviek a mlieka…
Máme na to, chlapi!:
Pri vínečku, kde inde, si viacerí strekovskí vinohradníci povedali, že „nebudú predávať kukuricu, ale prasa na kukurici vykŕmené“. Svoje víno zo svojich viníc. Ako prvé začalo víno komerčne fľaškovať vinárstvo Strekov 1075 a dnes je udomácnené v popredných slovenských vínotékach. Pri vínečku, kde inde, sa stretli aj Ondrej Korpáš, významný strekovský šľachtiteľ viniča, spolu s Tomášom Kasnyikom, ambicióznym mladým vinárom, a tiež s Tiborom Bertom, vinohradníkom rovnakej krvnej skupiny. Pri vínečku, kde inde, vymysleli tamojší vinári plán, ako ešte viac dostať strekovské moky do povedomia konzumentov. Vymysleli strekovský festival vína. Zvlášť Tomáš Kasnyik sa do toho obul. Nedávno sa konal už piaty ročník. Hostí, uveličených tamojšími bielymi a červenými, plno, od Bratislavy po Košice. „Kúpili by sme vaše víno. Samozrejme, nafľaškované a vo väčšom. Máte?“ Pravdupovediac, pred pár rokmi by Tomáš Kasnyik či Tibor Berta zrozpačiteli, ale dnes sú už prichystaní…
Viac sa dočítate v októbrovom čísle mesačníka Brejk.