Kedysi dávno, keď ešte neexistovali supermarkety a najmodernejšie zbrane, naši predkovia si museli potravu uloviť svojpomocne. A okrem klasických oštepov a iných drevenokamenných zbraní na túto činnosť využívali luky. Približne tridsaťpäťtisíc rokov dozadu si človek všimol, že sila, ktorou sa dokázal vyrovnať ohnutý konár, je pomerne veľká. Možno to bolo inak, ale každopádne naši prapredkovia využívali luk na lov zvierat. Zo začiatku išlo skôr o eliminovanie rýchlosti koristi ako o samotné zabíjanie. Zviera stačilo postreliť a znížiť takto jeho únikové schopnosti. O niečo neskôr si luk našiel uplatnenie v boji.
Masová vražedná zbraň: V dobe železnej a bronzovej sa na šípoch používali oveľa prepracovanejšie hroty a niektoré staroegyptské národy povýšili luk na symbol kráľovskej moci. Faraón Amenhotep II. mal dokonca povesť najlepšieho lukostrelca všetkých čias. Strieľal šípy cez hrubé medené terče z rýchlo idúceho voza. Neskôr sa lukostrelecké oddiely stali súčasťou rímskych légií. Gréci spravili z lukostreľby národný šport. Lukostreľba sa tak stala jednou z hlavných udalostí olympijských hier. Luk sa však stal aj nástrojom romantickej lásky, keď sa rímsky boh Amor snažil svojim šípom raniť tých, čo dosiaľ nepoznali lásku. Aj orla, ktorý ozobával Prométea pripútaného ku skale, zabil šíp vystrelený z luku Herakla. Šípom bol zabitý tiež hrdina trójskej vojny Achiles. V staroveku zažíval luk veľkú slávu.
Touto na prvý pohľad jednoduchou zbraňou bolo v priebehu vekov zabitých pravdepodobne viac ľudí, než stihli usmrtiť všetky ostatné zbrane dokopy. Veľmi účinne začali luky využívať Turci. Okrem dokonalej streleckej techniky používali oveľa kratšie luky a podobne ako severoamerickí Indiáni, aj Turci svojich nepriateľov obkľúčili na koňoch a strieľali do nich z malej vzdialenosti. Excelentnými lukostrelcami boli Mongoli a Číňania. Dnes je napríklad v Mongolsku, Kórei a v Tibete lukostreľba národným športom. V stredoveku boli vynikajúcimi lukostrelcami a zároveň aj výrobcami lukov Sasi, ktorých strelci niekoľkokrát porazili Britov. Veľmi dlhé boli anglické luky. Lukostrelci vtedy plnili úlohu akejsi lukostreleckej prípravy, ktorá mala čo najviac „rozprášiť“ obranné línie nepriateľa. Salvám šípov, ktoré padali z veľkej výšky, vtedy odolal máloktorý štít.
Do tohto obdobia spadá aj jedna zaujímavá legenda o legendárnom zbojníkovi Robinovi Hoodovi. Jeho domovom bol Sherwoodsky les. Stále sa však vedú úvahy o tom, či Robin Hood vôbec existoval. Ešte účinnejšie však boli v tomto období kuše. Strelci s kušami dokázali spoľahlivo likvidovať protivníka bez ohľadu na to, či mal na sebe pancier alebo nie. Kuša umožňovala strelcovi vystreliť šíp aj v ležiacej polohe, čo sa pri luku nedalo. Spoločnou vlastnosťou kuše a lukov bola ich relatívna bezhlučnosť. To umožňovalo stredovekým strelcom nepozorovane zasiahnuť viacero obetí bez povšimnutia.
Luk ako hračka: Moderné časy však kedysi krvavú lukostreľbu pretavili do mierumilovnej zábavy, v tom horšom prípade do atraktívnej loveckej techniky. Popularitu zabezpečuje aj exkluzívne miesto medzi olympijskými športmi. Pestrejšia je aj paleta lukov a okrem historických a holých lukov sa používajú aj supermoderné kladkové luky. Pripomínajú už plnoautomatické zbrane. Lukostreľbe sa venuje čoraz viac ľudí. Vo svete je to veľmi populárny šport, ktorému sa venujú tisíce nadšencov. Na Slovensku je situácia trochu komplikovaná a zamotaná, ale proces rozmotávania je v plnom prúde. Pomaly vznikajú nové kluby a takmer každé väčšie mesto už takýto klub má. Pestrá je aj paleta disciplín. Okrem bežnej terčovej lukostreľby nájdeme rôzne terénne súťaže s trojrozmernými terčmi. Veľmi pozitívna je aj situácia okolo súťaží. Tých je v poslednom období tak veľa, že zaberajú takmer každý víkend.
Asi najpozitívnejší na lukostreľbe je fakt, že s ňou môže začať každý a v každom veku. Potvrdzujú to aj slová skúseného strelca a juniorského majstra Slovenska Michala Velčíka, ktorý na Čiernej Vode pomaly rozbieha svoj vlastný lukostrelecký klub. „Nedá sa povedať, že existuje vyslovene nevhodný človek na lukostreľbu. Len musí mať určitý cieľ. Keď niekto začne strieľať v päťdesiatke, nemôže si dať za cieľ získať olympijský titul, ale teoreticky sa dá aj to.“ V súčasnosti má najstarší strelec, ktorý sa aktívne zúčastňuje súťaží, deväťdesiatštyri rokov. Na druhej strane je lukostreľba „šport vhodný pre pokojné, vyrovnané povahy, pre pozitívne naladených ľudí. Lebo negatívne naladený toho veľa netrafí. Negativisti sa dostanú na určitú úroveň a potom sa už nedokážu pohnúť ďalej“.
Nemožný úspech: Na lukostreľbe je najpríťažlivejšie asi to, že pre človeka je nereálne dosiahnuť maximálny úspech. „Získať plný počet bodov je technicky takmer nemožné.“ Skúste si predstaviť, že musíte zasiahnuť stred terča približne tridsaťkrát po sebe. Na prvý pohľad zvládnuteľná situácia, ale ten trinásťcentimetrový stred je na vzdialenosť deväťdesiatich metrov skutočne iba malá bodka. A človek nie je stroj, aby to dokázal. Aj tu však existujú výnimky. Tvrdým tréningom sa dá dosiahnuť naozaj veľa. Ale pozor! Už pri prvom výstrele človek pochopí, že všetky ostatné myšlienky musia ísť pri vypúšťaní šípu bokom. Lepšie povedané, úplne mimo mysle. Lebo lukostreľba je predovšetkým o mentálnej vyrovnanosti. „Náťah, ukotvenie tetivy, mierenie až po samo vypustenie, to všetko si musí človek uvedomovať, ale nesmie o tom príliš rozmýšľať.“
Celý tento proces musí byť plynulý a strelec by nemal zaváhať ani na sekundu, pretože aj sekundové rozptýlenie sa na terči prejaví ako niekoľkocentimetrová odchýlka. Dôležité je aj to, aby sa človek nezačal zamýšľať nad niekoľkými vydarenými výstrelmi, lebo skúsenosti hovoria, že ak sa strelcovi začne dariť a začne o tom rozmýšľať, hneď sa všetko zhorší. „Niekedy platilo, že čím jednoduchší strelec, tým lepšie strieľal, jednoducho človek, ktorý nešpekuluje, strieľa dobre…“ hovorí s úsmevom o psychickom rozpoložení strelca Mišo Velčík. Samozrejme, že okrem akéhosi metafyzického duchovna je dôležitá predovšetkým príprava a zodpovedný tréning.
Tri dni nestačia: Ten však musí byť aj pravidelný. Lebo ak človek dlhšie nestrieľa, jeho svaly stratia citlivosť a návyky, ktoré strelec tréningom získava. Pravidelný tréning prevedený do slovenských pomerov znamená minimálne tri dni do týždňa. Nejde však len o strieľanie, veľkú úlohu zohráva aj tréner, ktorý strelca privedie na správnu cestu, ukáže mu techniku. Dôležité je, aby boli ihneď v počiatkoch odstránené základné chyby. Nevyhnutná je aj mentálna príprava. Tú si však človek overí až v súťažiach, kde čelí reálnej konkurencii. Ak to strelec myslí so strieľaním z luku vážne a jeho ciele smerujú k medzinárodným súťažiam, mal by počet dní určených na tréning rozšíriť.
Momentálne sú na špici lukostrelcov najviac Kórejčania, Taliani, Američania, Číňania a Rusi. Tí však trénujú denne aj osem hodín! Je jasné, že strelectvu sa venujú profesionálne. Na Slovensku zatiaľ takého nemáme a nemáme tu ani sponzorov, ktorí by boli ochotní do tohto športu dať peniaze. Na amatérskej úrovni však lukostreľba nie je, v porovnaní s niektorými ostatnými športmi, nákladná činnosť. Ak chce človek začať strieľať s olympijským lukom, za základnú výbavu „vystrelí“ približne osemtisíc korún. Takáto zostava mu vydrží asi jeden rok. Tí, čo sa tomu chcú venovať len rekreačne, môžu základnú výbavu používať aj dlhšie. Aj v lukostreľbe platí pravidlo, že človek platí za materiál. Najlacnejšie sú drevené a laminátové luky. Drahšie sú z duralu a karbónu.
Ako začať: Najrozumnejší spôsob, ako začať s lukostreľbou, je prihlásiť sa do niektorého z lukostreleckých klubov. „Náš lukostrelecký klub Elán Čierna voda funguje tým spôsobom, že potenciálny člen môže začať kedykoľvek. Stačí zaplatiť členské na prvý štvrťrok. Od ľudí nechceme, aby si kupovali výstroj, kým skutočne nezistia, že ich to bude baviť. Preto na začiatok strelcom luky požičiavame a ak ich tento šport osloví a rozhodnú sa, že v tom chcú pokračovať, klub im pomôže výstroj zohnať,“ hovorí o podmienkach v klube Michal Velčík. Dôležitým faktorom pri začiatkoch s lukostreľbou je aj typ luku, ktorý si strelec vyberie. Na výber je niekoľko druhov. K základným patrí olympijský a kladkový luk. Oba však majú spoločného menovateľa, a to je rovnaká technika naťahovania tetivy chrbtovými svalmi. Rozdiel je však v dynamike tohto pohybu. Kladkovému luku dopomáha k charakteru automatickej zbrane aj vypúšťač tetivy, kým pri olympijskom luku vypúšťajú tetivu prsty s chráničom. Kladkový luk je o niečo drahší ako olympijský luk. „Materiál však tvorí len desať percent úspechu, veľmi dôležité je nastavenie.
Ide o celú vedu, luk treba testovať, nastaviť a je tam veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledné zladenie luku so strelcom.“ Preto by si mal strelec dávať pozor na odchýlky nastavenia, lebo aj malá zmena v nastavení môže na terči znamenať niekoľkocentimetrovú odchýlku. V tom horšom prípade stratený šíp. Veľkým pomocníkom pri streľbe je mierka, ktorú si strelec nastavuje na zameriavači. Na tréningu by si mal každý overiť konkrétne nastavenia pre každú vzdialenosť od terča. „Napríklad na tréningu strelec zistí, že na tridsať metrov musí na mierke nastaviť hodnotu 3,3, a kdekoľvek bude strieľať na rovnakú, tridsaťmetrovú vzdialenosť, mierku si nastaví na 3,3. Takéto nastavenie sa prejaví v tom, že tie šípy budú lietať do stredu terča.“ Samozrejme, aj pri mierení je veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledok. Napríklad prudké slnko môže viac roztiahnuť ramená luku. Vynikajúcim psychickým tréningom sú súťaže. Či už ide o oficiálne, alebo neoficiálne. Ich výhodou je možnosť konfrontovať svoje schopnosti s ostatnými strelcami. A aj keď je lukostrelectvo na Slovensku stále v stave polospánku, pozitívne je, že sa zobúdza.
Lukostrelecké disciplíny
Terčová lukostreľba – patrí k základným disciplínam športovej lukostreľby. V tejto disciplíne sa strieľa na pevne určené vzdialenosti. Muži strieľajú zostavu 144 šípov na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov, ženy strieľajú na vzdialenosti 70, 60, 50 a 30 m. Na každú vzdialenosť sa strieľa 36 šípov v sadách po šesť na 90, 70 a tri na 50, 30 metrov. Strelec má na vystrelenie šiestich šípov 4 minúty a troch šípov 2 minúty. Tieto zostavy sa strieľajú ako kvalifikácia pretekárov na postup do finále. Vzdialenosti 90 a 70 metrov u mužov a 70 a 60 metrov u žien sú tzv. dlhé vzdialenosti, ktoré sa strieľajú na terč priemeru 122 cm. Ostatné vzdialenosti sa strieľajú na terč priemeru 80 cm.
Terénna lukostreľba – Poľná lukostreľba sa vyvinula z klasickej poľovačky, a hoci sa dnes už nestrieľa na živé zvieratá, mnoho poľovníckych atribútov v tejto disciplíne ostalo. Lukostrelci obyčajne v skupinách po štyroch prechádzajú traťou, kde sú v teréne umiestnené terčovnice a označené stanovištia, odkiaľ sa má strieľať. Na Slovensku sa tento okruh obchádza dvakrát, pričom pri prvom okruhu strelci nepoznajú vzdialenosti. Pri druhom okruhu sú vzdialenosti už známe. Táto disciplína sa strieľa väčšinou v členitom teréne.
3D lukostreľba – Ako sám názov napovedá, strieľa sa v teréne na trojrozmerné makety zvierat v „životnej“ veľkosti. Vzdialenosti sú neznáme a na zasiahnutie zvieraťa má strelec len jeden pokus. Boduje sa tak, že zasiahnutá srdcová komora predstavuje desať bodov, okolie komory osem bodov, zásah terča päť bodov. Strieľa sa buď 2 x 14 zvierat alebo je okruh na 28 zvierat vo viacerých kategóriách podľa typu luku. Táto disciplína má prilákať ľudí, lebo ide o atraktívny mix turistiky a lukostreľby.
Fázy streľby
Príprava na výstrel – upokojenie, nastavenie mysle, koncentrácia
Náťah – plynulý dynamický pohyb, zapájanie potrebných svalov, správne uloženie pravej a ľavej ruky, rovnomerný tlak jednej a ťah druhej ruky, správne dýchanie, správna pozícia trupu a luku
Vypustenie šípu – najkritickejšia fáza výstrelu, ľahké a nestrnulé vypustenie tetivy z ruky, strelec vydychuje, dokončí plynule pohyb svalov, uvoľní napätie
Vhodný nástroj
Zvratný luk – inak sa nazýva aj olympijský luk, pretože tieto luky sa používajú na olympiáde. Kombinuje v sebe rýchlosť, účinnosť a eleganciu. Konce ramien sú zahnuté dopredu, čím sa docieli väčšia sila výstrelu. Vyrábajú sa z moderných kompozitných materiálov. Ich veľkou výhodou je najmä veľká rýchlosť vystreleného šípu a dobrá stabilita v okamihu výstrelu.
Kladkový luk – tieto luky predstavujú komplikovaný stroj na vystreľovanie šípov. Kladky na konci ramien spôsobujú, že kým na začiatku náťahu sila rovnomerne narastá, po preklopení kladiek poklesne na zlomok maximálnej hodnoty. Na šíp tak pôsobí dlhší čas maximálna sila a šíp má vyššiu výstrelovú rýchlosť. Tieto luky sú veľmi presné a silné. Olympijskou disciplínou ešte nie sú.
Užitočný výstroj
Chrániče predlaktia – najčastejšie sa tieto chrániče vyrábajú z kože a plastu a umiestňujú sa na ruku, ktorá drží držadlo luku. Chránia tak predlaktie pred nepríjemnými odreninami.
Tulce – poskytujú priestor na nosenie šípov.
Opierka šípu – toto nenápadné zariadenie zohráva dôležitú úlohu, šíp drží na držadle v stabilnej polohe.
Chrániče prstov – nasadzujú sa na prsty ruky, ktorá naťahuje tetivu. Ruku chránia pred otlakmi a odreninami.
Zameriavač – slúži na presné zameranie cieľa.