Lipa spieva Lasicu. Pod týmto názvom vydal pred siedmimi rokmi známy spevák svoj pozoruhodný album. Teraz pripravil ďalší a mnohí sa ho pýtajú, či prestávka medzi týmito dvoma CD nebola pridlhá… „Chrliť jednu platňu za druhou určite nemá pre mňa význam. Mám čas všetko si dobre rozmyslieť a keď je jasné, čo, prečo, s kým a s čím, treba to urobiť,“ rozhovoril sa Peter Lipa. Jeho najnovší album sa rodil inak ako predchádzajúce…
V inej podobe:
„Skutočne som bol zvyknutý na inú prípravu. Predtým sme sa stretli v skúšobni, urobili demonahrávky a začali sme pesničku hrať. Potom sme to prešli doma, išli sme do štúdia a tam sme skladbu nahrali. Teraz to bolo iné. Dvaja producenti, môj syn Peter a Ľuboš Priehradník, pracovali na počítačoch, ktoré poskytujú nové možnosti hudobného vyjadrenia. Urobili podklady, aranžmány i nové témy. Pesničky majú inú štruktúru a muzikanti sú vlastne ako sólisti. Na albume spolupracovalo viacero významných hudobníkov, spomenúť možno talianskeho gitaristu Ruggera Robina, saxofonistu Michala Žáčeka alebo Američana Hendrika Merkensa na ústnej harmonike. Vokály naspievali Svetlana Rymarenko a Saša Okálová,“ vraví Peter Lipa, ktorý sa autorsky podieľal na všetkých skladbách. Jedenásť napísal spolu so synom, dvanástu s basovým gitaristom Martinom Gašparom. Zo šiestich slovenských textov napísal štyri Rudo Rusiňák a dva Milan Lasica, zvyšných šesť je anglických. „Všetky piesne majú na albume inú podobu, ako hrávame na koncertoch. Aj pesnička 68, ktorú sme nahrali už pred dvoma rokmi. Dlho sme ju prežúvali, až sme ju zhltli,“ hovorí s úsmevom Peter Lipa, ktorý sa zmienil aj o názve 68.
Viac sa dočítate v májovom čísle mesačníka Brejk.