Na správanie a nakupovanie masového zákazníka sa zamerala štúdia psychológov z Oxfordskej univerzity. Článok o tom uverejnil aj web whatsnew2day.com. Jej závery snáď pomôžu aj našim vinárstvam.
Producenti vína by sa mali zamerať na čo najjednoduchšiu etiketu vína. Dvojnásobne to platí, pokiaľ sú fľaše v dlhých regáloch, kde si zákazník najprv všimne tie prosté. Tzv. „vyberanie očami“ je často zakončené priložením bankovej karty na pokladňu. Charles Spence, profesor na Oxfordskej univerzite, napísal recenziu o psychológii vína. Ak má pravdu, mohlo by to vysvetliť, prečo sa staromódna Modrá mníška, Čierna veža a dokonca aj Piat d’Or zostali roky bestsellermi. Samozrejme, že labužníci vína už majú svoje obľúbené odrody, oblasti, ročníky či značky. Ale bežný zákazník ide v prvom rade po farbe, či je víno sladké alebo suché, tiché či šumivé. Takýto ľudia vyberajú podľa etikety.
Pri nespočetnom množstve starosvetských vín sa mnohí z nás snažia spomenúť si na meno toho, ktoré sa nám naposledy chutilo. Súčasťou úspechu vinárov Nového sveta z krajín ako Austrália a Južná Afrika je zavedenie značiek s tvorom. „Poznáte to – vína so žabou, žirafou, emu, klokanom alebo dokonca s hrochom na prednej strane. „Zviera nemá veľa spoločného s vínom, ale má veľa spoločného s našou schopnosťou zapamätať si a rozpoznať značku. „Je dosť pravdepodobné, že si ľahšie zapamätáte, že budete požadovať fľašu Yellow Tail (žltý klokan) alebo španielske Gata Negro (čierny kocúr), ako fľašu maďarskej odrody cserszegi fuszeres“ dodáva profesor Spence.
Ľudia uprednostňujú nápoj z fľaše s korkovou zátkou pred skrutkovacím uzáverom. Bez ohľadu na to, aké dobré je víno, zatiaľ čo pitie červeného vína pod červeným svetlom ho vraj robí ovocnejším. Štúdie tiež preukázali, že konzumenti si môžu viac vychutnať víno pri počúvaní správnej hudby – napríklad k červenému vínu sa hodí blues.
Mohlo by vás zaujať:
Prečo si k vínu radi zajedáme práve syr?
Návyky konzumentov vína sa menia
Aký alkohol nám najmenej škodí?
