Narodila sa 27. júna 1880 v Alabame a ničím sa nelíšila od iných zdravých detí. V deviatich mesiacoch povedala prvé slová a rodičia Kate a Arthur z nej nemohli mať väčšiu radosť. O desať mesiacov neskôr od zúfalstva nevedeli, čo si počať. Ich dcéra vážne ochorela a doktori nevedeli, o akú chorobu ide. Dnes sa predpokladá, že išlo o meningitídu či šarlach.

Dievčatko prežilo, no prišlo o zrak, sluch a prestalo rozprávať. Rodičia sa snažili, ako len mohli, aby Helen pomohli, a to aj za cenu, že sa menej zaujímali o svoje ostatné deti. Dcérin hendikep na nich síce po psychickej  stránke vážne doliehal, Kate a Arthur ju však odmietali poslať do špecializovaného ústavu. Navyše boli celkom zámožní, a tak si mohli dovoliť hľadať pomoc u odborníkov.

STRETNUTIE S ANNE
Jedným z nich bol Alexander Graham Bell, vynálezca telefónu, ktorý sa ale venoval aj výučbe hluchonemých ľudí. Keď Bell zistil, že Helen stratila nielen sluch, ale aj zrak, uvedomil si, že na takýto prípad je krátky. Rodičom odporučil skontaktovať sa s bostonskou Perkinsovou školou pre slepcov Keď mala Helen šesť rokov, riaditeľ školy poslal ku Kellerovcom svoju najlepšiu študentku a čerstvú maturantku Anne Sullivanovú. Írska imigrantka sa v piatich rokoch nakazila trachómom, ktorý jej vážne poškodil zrak. Ako deväťročnej jej matka zomrela na tuberkulózu a spolu s bratom ostali v opatere otca – alkoholika. Ten deti napokon poslal do chudobinca, ktorý bol zároveň ústavom pre choromyseľných. Dozorcovia na zverencoch skúšali najrôznejšie „liečebné“ praktiky vrátane elektrošokov a Annin brat tu zomrel. Ona ostala sama, vystrašená a takmer slepá a napriek tomu sa stala najúspešnejšou žiačkou na Perkinsovej škole pre slepcov.

VEDELA LEN OPAKOVAŤ
Keď Anne dorazila ku Kellerovcom, zistila, že Helen si vymyslela vlastný spôsob komunikovania s ľuďmi. Ak potrebovala mamu, položila si dlaň na líce, ak chcela otca, naznačila, že si nasadzuje okuliare. Anne sa bála, že jej zverenkyňa bude krehké a mentálne nevyspelé dieťa, no mýlila sa. Helen bola silná, rozumovo očividne v poriadku a vedela aj poriadne neposlúchať. medzi žiačkou a učiteľkou sa spočiatku nedarilo prekonať. Anne najprv skúšala vkladať Helen do rúk rôzne predmety a následne jej prstom na dlaň písať názvy daných vecí, písmeno po písmene. Helen však nerozumela konceptu toho, že jednotlivé predmety majú rôzne mená. Dokázala sa síce naučiť hláskovať prstom rôzne slová, v skutočnosti však nepísala, len opakovala Annine gestá. „Ako cvičená opica,“ napísala Helen neskôr vo svojom životopise.

Foto: Wikipédia

MOMENT, KTORÝ JEJ ZMENIL ŽIVOT
Zlomovým bodom v Heleninom živote sa stala voda. Anne jej na jednu ruku pustila prúd studenej vody a na dlaň druhej ruky dookola písala W-A-T-E-R. A dievča zrazu pochopilo. Uvedomilo si, že gestá, ktoré mu učiteľka píše na dlaň, symbolizujú vodu. „Odrazu som v mysli akoby objavila čosi zabudnuté. Odhalilo sa predo mnou tajomstvo jazyka. To slovo mi prebralo dušu, dalo jej svetlo, oslobodilo ju,“ napísala. Netrvalo dlho a Helen sa naučila čítať. Ako 11-ročná už pomocou prstov priložených k perám dokázala „počúvať“, vedela písať na Braillovom písacom stroji aj perom, čítať Obrovskú komunikačnú bariéru Braillovo písmo a dokonca aj rozprávať. Napriek tomu, že takmer desať rokov nepočula žiadny hlas a nevidela pohybujúce sa pery, osvojila si reč. Na internete môžete vidieť videá, v ktorých Helen rozpráva.

ŠTÚDIUM NA HARVARDE
Komunikačné schopnosti umožnili dievčaťu nastúpiť na Perkinsovu školu pre slepcov v Bostone. Anne Sullivanová ju životom sprevádzala aj naďalej a bola jej učiteľkou, mentorkou a priateľkou až do svojej smrti v roku 1936. Zomrela držiac Helen za ruku. Helen mala 20 rokov, keď začala študovať na Harvardovej univerzite. Financovanie štúdia si už jej rodina dovoliť nemohla, do Heleninho života ale vstúpil Mark Twain. Stal sa jej veľkým obdivovateľom a zoznámil ju s ropným magnátom Henrym Rogersom, ktorý celé štúdium zaplatil. Aj vďaka nemu sa tak Helen ako 24-ročná stala vôbec prvým hluchoslepým človekom v dejinách, ktorý úspešne ukončil vysokú školu.

Foto: Wikipédia

ŽIVOT ZASVÄTILA HENDIKEPOVANÝM
Helen Kellerová sa celý život venovala zlepšovaniu postavenia hendikepovaných ľudí v spoločnosti. Organizovala tiež zbierky pre organizácie zamerané na pomoc ľuďom s rôznymi znevýhodneniami a vyslúžila si množstvo ocenení. To najvyššie jej v roku 1964 udelil prezident Lyndon B. Johnson. Helen dostala Prezidentskú medailu slobody, jedno z dvoch najvyšších ocenení, ktoré sa v USA udeľuje civilistom. V tom čase už ale viac než tri roky trávila čas takmer výhradne vo svojom dome. Zdravie jej podlomilo niekoľko mozgových príhod. Zomrela 1. júna 1968 krátko pred svojimi 88. narodeninami. Odišla ako žena, ktorá ukázala svetu, že aj hendikepovaný človek dokáže veľké veci.

Tadoma: Vibračná metóda Tadoma umožňuje hluchoslepým ľuďom vnímať reč. Rukou sa dotýkajú tváre a krku človeka, ktorý rozpráva, a vnímajú vibrácie. Týmto spôsobom sa naučila „počúvať “ a rozprávať aj Helen Kellerová. Vibrácie jej tiež umožnili vychutnávať si hudbu.


Mohlo by vás zaujať:

Maximilián I.: Mexický cisár z Rakúska
Mýlili si ich s prostitútkami. Kde sa vzali gejše?
Giacomo Casanova: Skutočný príbeh najznámejšieho milovníka žien