Vojna v Perzskom zálive sa už chýlila ku koncu, keď sa tisíce irackých vojakov snažili ujsť z Kuvajtu po ceste známej ako Diaľnica 80. Koaličné sily pod vedením USA už na nich ale čakali. Jeden z amerických vojakov, ktorí sa akcie zúčastnili, ju neskôr opísal ako „strieľanie rýb v sude“. K udalostiam na Diaľnici smrti viedlo v prvom rade rozhodnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna spustiť inváziu do Kuvajtu. 2. augusta 1990 vtrhlo do Kuvajtu asi 140-tisíc irackých vojakov a to, čo sa spočiatku javilo ako miestny ozbrojený konflikt, sa postupne premenilo na vojnu s medzinárodnou účasťou a nedozernými následkami. Väčšina z vtedajších 21 členov Ligy arabských štátov inváziu odsúdila a požiadala o pomoc Severoatlantickú alianciu. NATO, de facto vedené Američanmi na čele s prezidentom Georgom Bushom starším, odpovedalo kladne. Bezpečnostná rada OSN Irak varovala, aby sa do januára z Kuvajtu stiahol, no Husajn odmietol.

Foto: Wikipédia

PÄŤ DNÍ PROTIVZDUŠNEJ OBRANY
Koaličné sily sa medzitým pripravovali na inváziu do Iraku, ku ktorej došlo 17. januára 1991 v rámci operácie Púštna búrka. Protivzdušná obrana Iraku prestala existovať v priebehu piatich dní. Koalícia ovládla vzdušný priestor a uprela pozornosť na diaľnicu, ktorá spájala Irak s Kuvajtom.

V auguste 1990 využili iracké sily diaľnicu 80, ktorá spája Basru s mestom Kuvajt, ako hlavnú inváznu tepnu. O šesť mesiacov neskôr po nej plánovali ujsť. Koalícia však tento krok predpovedala. 26. februára 1991 dopadli na čelo a zadnú časť rozsiahleho irackého konvoja prvé bomby z amerických lietadiel. Odhaduje sa, že na ceste tak uviazlo približne tritisíc vozidiel: tankov, osobných áut, sanitiek, autobusov aj nákladiakov. Vznikla masívna dopravná zápcha, na ktorú začali dopadať bomby a rakety.

Foto: Wikipédia

AKO NA STRELNICI
Oceľová smršť trvala desať hodín. Jej hlavnou zložkou boli kazetové bomby. Po nich neostávajú veľké krátery, no obsahujú submuníciu, ktorá sa z hlavnej hlavice uvoľňuje ešte vo vzduchu. Submunícia tak dokáže zasiahnuť väčšiu plochu. Našlo sa zopár koaličných vojakov, ktorým bolo ľudí na Diaľnici smrti ľúto, väčšina si však myslela, že irackí ozbrojenci si podobný osud zaslúžia. „Moment, kedy sme mohli Husajnových mužov nechať nasadnúť do tankov a vrátiť sa do Iraku, pominul,“ povedal vtedy podplukovník amerického letectva George Patrick. „Mrzí ma to, ale pozerám sa na to ako na trest.“ Iný vyššie postavený vojak sa vyjadril v zmysle, že iracká invázia bola ako lúpež a koalícia bola v úlohe policajtov. „Týchto chlapcov chytili pri vykrádaní domu,“ uviedol.

Pilot Frank Sweigart mal zmiešané pocity. „Boli tam dolu ako na strelnici. Cítil som sa kvôli tomu zle? Nie tak celkom. Vravel som si, že zomierajú kvôli pohnútkam jedného šialenca a že to nie je fér. Ale sme vo vojne. Je to tragédia, no robíme si svoju prácu.“

Foto: Wikipédia

ÚSTUP ALEBO ÚTEK?
Desaťhodinové bombardovanie diaľnice niektorí ľudia vnímali ako masaker. Irak tvrdil, že vojaci sa snažili konať podľa pokynov OSN a v pokoji sa stiahnuť z Kuvajtu. Koalícia naopak vyhlasovala, že Iračania utekali z boja pod tlakom, čo z nich robilo oprávnené ciele. Či už išlo o ústup, alebo útek, isté je, že znamenal koniec vojny. 28. februára bolo vyhlásené prímerie. Fotografie opustených vozidiel na Diaľnici smrti rýchlo obleteli svet a stali sa jedným zo symbolov vojny v Perzskom zálive. Ohorené vraky, mnohé ešte s mŕtvolami vnútri, boli kovovými pomníkmi nespútanej ničivej sily, ktorá sa na Iračanov zrútila z oblohy. Dodnes sa nevie, koľko ľudí na Diaľnici smrti vlastne zomrelo.

Najčastejšie sa hovorí o stovkách, historici predpokladajú, že mnohí vojaci ušli do púšte a zachránili si životy. V konvoji sa odhadom nachádzalo asi desaťtisíc Iračanov, dvetisíc sa ich po bombardovaní podarilo zajať. Práve zábery z Diaľnice smrti podľa niektorých komentátorov viedli Bushovu administratívu k rýchlemu vyhláseniu prímeria. Vďaka tomu mohlo z Kuvajtu ujsť približne 70-tisíc irackých vojakov, ktorí by sa inak dostali do zajatia.

Diaľnica 80: Iracké jednotky vrátane elitnej Republikánskej gardy sa snažili ujsť z Kuvaj tu aj po tejto menšej ceste. Do veľkej miery im v tom zabránilo delostrelectvo a helikoptéry Apache. K systematickej likvidácii irackých vozidiel došlo na asi 70-kilometrovom úseku diaľnice 8 a v priľahlej púšti.

Mohlo by vás zaujať:

Moderní piráti naháňajú strach
Smrtice drony: Skaza prichádza bez pilota
Ahmad Šáh Masúd: Afganského hrdinu zabila kamera