Pirátstvo už dnes väčšina ľudí nepovažuje za problém. Aj tí, ktorí o ňom počuli v správach, ho považujú skôr za nepríjemnosť či okrajovú záležitosť, s ktorou sa musia boriť posádky obchodných lodí. Moderní piráti pritom námornej doprave spôsobia ročne škody za 13 až 16-miliárd eur a hádajte, kto za ne v konečnom dôsledku platí? Nie, nie sú to vlády ani špedičné korporácie, ale koneční spotrebitelia.

Korzári Afrického rohu
Somálski piráti ešte pred pár rokmi plnili stránky novín a laická verejnosť považovala vody v okolí najchudobnejšieho afrického štátu za najnebezpečnejšie na svete. Nebola ďaleko od pravdy, hoci čo do počtu útokov boli na tom ešte horšie vody juhovýchodnej Ázie.

Somálčanov hnalo do nelegálneho biznisu nielen zúfalstvo, ale aj vidina rozprávkového bohatstva. Veď napríklad v roku 2010 tu HDP na jedného obyvateľa nedosahoval ani 100 eur (len pre porovnanie, u nás to vtedy bolo asi 12 400 eur). Priemerné výkupné za jednu loď ale v tých časoch dosahovalo najmenej tri milióny eur. Pre mnohých mužov tak bolo pirátstvo jasnou voľbou. V zdecimovanom štáte, kde zúrili nepokoje, a ktorého vody boli v dôsledku zahraničného toxického odpadu takmer zbavené rýb, sa stal zločin remeslom.

Na prvý pohľad priamočiare útoky primitívnych malých člnov na obrovské oceľové kolosy za sebou skrývali pomerne sofistikovanú štruktúru. Na jej začiatku bol investor. Ten platil náklady spojené s útokom, na ktorom sa neraz zúčastňovalo viacero člnov. Ak sa loď s posádkou podarilo uniesť a po niekoľkých desiatkach až stovkách dní rokovaní sa napokon podarilo dospieť k vyplateniu výkupného, investor získaval najmenej 30-percent zo zaplatenej sumy. Ďalších 10-percent putovalo do vrecka prístavných úradníkov, ktorí prižmúrili oči nad tým, že pri móle kotví loď bez povolenia a na jej palube sa pohybujú podozrivé osoby. Zvyšné peniaze si rozdelili útočníci s tým, že prvý, kto sa ocitol na palube napadnutej lode, dostával prémiu 10-tisíc dolárov.

Koncom prvej dekády 21. storočia pirátstvo v oblasti Afrického rohu narástlo do takej miery, že si vyžiadalo vojenský zásah. NATO 17. augusta 2009 spustilo operáciu Ocean Shield a v regióne sa objavili vojenské plavidlá. Ak narazili na pirátov, urobili s nimi rýchly proces. Proti modernej výzbroji nemohli Somálčania obstáť. NATO operáciu ukončilo v novembri 2016 a pirátstvo v tejto oblasti do značnej miery utíchlo.

Foto: iStock

Na opačnej strane Afriky
Guinejský záliv na západnom pobreží Afriky sa kvôli pirátstvu dostal do pozornosti medzinárodného spoločenstva už v čase, keď pri Africkom rohu plávali lode NATO. Táto ilegálna činnosť mala tak trochu jánošíkovské začiatky, ktorých korene treba hľadať ešte v 50. rokoch 20. storočia. Vtedy firma Shell-BP objavila v Nigérii ložiská ropy a rozpútala desaťročia drancovania zdrojov a znečisťovania prírody. A zatiaľ čo firmy bohatli, ľudia v delte rieky Niger chudobneli. Ropa zamorila vodu aj pôdu, farmári a rybári prišli o živobytie. Postupne vyrástli militantné skupiny, ktoré ničili infraštruktúru ropných firiem a začali aj s unášaním lodí. Ich cieľom bolo spočiatku práve čierne zlato, keď sa však jeho cena v roku 2016 prudko prepadla, začali s unášaním posádok.

Zajatcov potom odviezli do delty  Nigeru, nesmierne rozľahlého bludiska slepých ramien rieky a mangrovových lesov, kde čakali na výkupné. A robia to doteraz. Práve Guinejský záliv je v súčasnosti africkým epicentrom pirátstva a zakročiť proti nemu nie je ani zďaleka také jednoduché ako na opačnom konci Afriky. Guinejský záliv totiž obmýva pobrežia štátov, ktoré na rozdiel od Somálska neskolabovali. Sú nezávislé, aspoň do istej miery funkčné a nechcú si dať narušiť svoju suverenitu prítomnosťou cudzích vojenských lodí. Na stráženie svojich výsostných vôd však na druhej strane nemajú dostatok prostriedkov.

V roku 2021 sa v Guinejskom zálive odohralo 34 prípadov pirátstva. Oficiálne. Otázkou je, koľko prípadov bolo nenahlásených. V oblasti totiž ilegálne pôsobia rybárske lode západných krajín či Číny, ktoré radšej o pomoc miestne úrady nežiadajú, keďže rovnako ako piráti, konajú protizákonne.

Foto: iStock

Juhovýchodná Ázia
Melacký a Singapurský prieliv sú z hľadiska pirátstva najnebezpečnejšími miestami na Zemi. V roku 2021 sa len v Singapurskom prielive odohralo viac než 61-percent všetkých pirátskych útokov. Korzári sa tu delia na tri skupiny. Tej prvej ide o okamžitý zisk. Muži na rýchlom člne napadnú obchodnú loď, ukradnú, čo sa dá a čo najrýchlejšie vyrážajú do úkrytu. Posádku zväčša nechávajú na pokoji. Do druhej kategórie sa radia plavidlá združené v zločineckých syndikátoch. Ich útoky sú koordinované a cieľmi sú najmä väčšie lode s cenným nákladom, neraz ide dokonca o ropné tankery. Týmto korzárom ide o hmotný majetok, ale aj o výkupné za posádku. Do tretej skupiny sa potom radia teroristi s politickými cieľmi.

Ako sa brániť?
Niektoré firmy si síce najímajú príslušníkov súkromných vojenských spoločností, ktorí majú plavidlá chrániť, to však plavbu do značnej miery predražuje. Posádky sa tak neraz spoliehajú na vlastné obranné prostriedky. Sú nimi ostnaté drôty, vodné delá, granáty s gumenými šrapnelmi či dokonca molotovove koktejly. Vo všeobecnosti im však nadriadení radia, aby sa nebránili a nevyprovokovali tak korzárov k násiliu. V drvivej väčšine prípadov sa totiž piráti dočkajú výkupného a posádku prepustia.

Foto: iStock

Venezuelskí piráti: Novodobí piráti z Karibiku vznikli podobne ako tí somálski. Prezidentská k ríza spojená s chudobou vyústila okrem iného aj v to, že s a v krajine začali množiť piráti. Tí dodnes naháňajú strach obchodných lodiam, ale i jachtám v Karibiku.

K téme:

Nasadení proti hrdlorezom: Piráti sú postrachom aj dnes
Keď stroskotala Batavia, neštítili sa ani vraždenia detí
Vedeli ste, že … kde je jediné známe pirátske pohrebisko?