Neskôr bolo na záberoch z obežnej dráhy možné vidieť, ako sa ku Kyjevu presúva 64 km dlhá kolóna ruských vojenských vozidiel či ako bombardovanie zničilo jednotlivé mestá a mnohé civilné objekty v nich.

Vojenské, ale aj niektoré komerčné satelity dokážu v čase ozbrojeného konfliktu poskytnúť cenné informácie, ktoré môžu pre ďalší vývoj situácie zohrať zásadnú úlohu. Umožňujú akýsi pohľad do kariet protivníka a vďaka tomu vydedukovať, aký má úmysel a aký ďalší krok plánuje spraviť. Dôležité je zároveň aj to, že použitie informácií, získaných zo satelitu, nie je priamym vstupom do bojov, ktorému sa chce západ vyhnúť. Rusi si, samozrejme, veľmi dobre uvedomujú, že ich druhá strana môže takýmto spôsobom sledovať a do značnej miery ich pripraviť o moment prekvapenia. Ako sa však dá tomu zabrániť? Satelity, ako objekty nachádzajúce sa desiatky a stovky kilometrov vysoko nad povrchom, sú menej nápadné a lepšie chránené ako prieskumné lietadlá, ktoré sa využívali v minulosti. Napríklad počas Kubánskej krízy, keď Američania vďaka nim zistili, že Sovieti na Kube rozmiestňujú jadrové zbrane. Ako však pokročili technológie pri mapovaní povrchu, tak sa vyvinuli aj možnosti blokovania či dokonca zničenia týchto objektov.

Foto: iStock

Dosiahnu aj na obežnú dráhu
Ešte v novembri minulého roka vykonalo Rusko test orbitálnej strely, ktorej úlohou bolo demonštratívne zničiť vlastný satelit na nízkej obežnej dráhe. Test bol úspešný, pričom Rusi zostrelili starú sovietsku vojenskú družicu z osemdesiatych rokov. Zároveň tým do sveta vyslali jasný signál, že takouto technológiou disponujú. Pri deštrukcii satelitu vzniklo množstvo úlomkov, ktoré by v prípade zásahu mohli vyradiť z činnosti aj iné satelity či dokonca ohroziť Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Rusi sa však voči tomu ihneď ohradili s tým, že test nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo pre iné objekty na obežnej dráhe a že v minulosti niečo podobné vykonali aj Spojené štáty alebo Čína. Rok predtým zas Rusi vypustili dvojicu satelitov Cosmos, ktoré sa priblížili k americkému špionážnemu satelitu KH-11 a USA ich preto začali považovať za hrozbu. Hroziaci konflikt sa vtedy podarilo urovnať diplomatickou cestou, keď Rusi po upozornení zmenili dráhy svojich satelitov. Práve ochrana objektov na obežnej dráhe je jednou z hlavných úloh vesmírnych síl. Tie sa v USA stali v 2019 v poradí šiestou zložkou amerických ozbrojených síl po armáde, letectve, námorníctve, námornej pechote a pobrežnej stráži. Svoje vesmírne sily majú aj Rusi. Rovnako ako v prípade USA nie je ich primárnym cieľom útočiť na nepriateľov s využitím bojových vesmírnych lodí či futuristických zbraní, ak by aj samotný názov „vesmírne sily“ mohol takýto dojem vyvolávať. Zameriavajú sa predovšetkým na aktivity súvisiace so zabezpečením vlastného a sledovaním nepriateľského priestoru, varovanie pred prípadnými hrozbami z obežnej dráhy a tiež môžu spolupracovať pri vojenských akciách, keďže, napríklad vďaka údajom zo satelitov, môžuň jednotky presnejšie zasiahnuť svoje ciele.

V akcii aj rušičky signálu
V prípade vojny na Ukrajine sa častejšie využívajú menej agresívne metódy ako zostreľovanie satelitov. Okrem iného je to rušenie signálu z navigačného systému GPS, čo slúži na pomýlenie či vyradenie z prevádzky všetkých zariadení, ktoré ho využívajú na navigáciu, určenie presnej polohy a presného času. A to vrátane rôznych striel, rakiet či prípadne nepilotovaných strojov. Rušenie signálu z navigačného systému sa počas vojenských konfliktov stalo v posledných desaťročia už rutinou, podobne ako rôzne kyber útoky na štátne či vojenské inštitúcie. Systém GPS majú v správe spomínané Vesmírne sily USA.

Foto: iStock

Vesmírna stanica zatiaľ funguje
Ruská invázia na Ukrajinu ovplyvnila medzinárodnú spoluprácu vo všetkých smeroch, a teda aj vo vesmíre. Odložená musela byť, napríklad, misia ExoMars, v rámci ktorej Rusko a Európska vesmírna agentúra ESA plánujú vyslať na Mars autonómne prieskumné vozidlo. Podľa pôvodných plánov mala ruská nosná raketa s týmto zariadením odštartovať z Bajkonuru v septembri 2022, uvalené sankcie však misiu odsunuli na neurčito. Ovplyvnené by aspoň zatiaľ nemalo byť fungovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, pre ktorú je kľúčová práve spolupráca medzi Ruskom a USA, keďže stanica je vytvorená najmä zo segmentov týchto dvoch krajín. Napríklad o to, aby stanica zostala na bezpečnej obežnej dráhe, zhruba vo výške 400 kilometrov nad Zemou, sa starajú motory ruskej nákladnej lode Progress, ktorá je k stanici pripojená. O tom, že konflikt sa zatiaľ na obežnú dráhu nepreniesol, svedčí aj skutočnosť, že koncom marca sa zo stanice spolu s dvomi ruskými kozmonautmi vrátil aj americký astronaut, a to na ruskom Sojuze.

Čítajte ďalej:

Obežná dráha, Mesiac, Mars: Japonský miliardár chce byť priekopníkom
Vysoké ako mrakodrap a rýchlejšie ako stíhačka
Po rokoch čakania do vesmíru vyšlú Hubbleovho nástupcu