. Telo plaza, ktorý žil na Zemi pred 110 miliónmi rokov, uchovala živica zo stromu vrátane kože a kožných šupín. O dokonale zachovanom jašterovi v mjanmarskom jantári vyšiel 31.1.2022 článok v prestížnom „open access“ časopise Scientific Reports, ktorý patrí pod vydavateľstvo Nature. Jeho hlavným autorom je vedec z Univerzity Komenského v Bratislave Andrej Čerňanský.

Uväznený jašter z jantáru dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne iba jeden centimeter. Išlo teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy, a tie potom dokonale zakonzervuje.  „Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad,“ opisuje Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského začiatky výskumu.

Nález má vo vnútri dokonale trojrozmerne zachovanú kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to ako na hlave, tak i na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka. Vo vnútri vedci prekvapivo našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje jedinečnú možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110 miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív. Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra. Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili veľmi výkonnú počítačovú tomografiu – synchrotron. Táto metóda im umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.

Retinosaurus hkamtiensis z jantáru a jeho úžasné zachovanie vonkajšieho vzhľadu. CT rekonštrukcie Edward Stanley s použitím dát z Peretti Museum Foundation; Čerňanský et al., 2022 Scientific Reports

Fylogenetické analýzy vďaka molekulárnym dátam zaradili plaza Retinosaurus z jantáru ako príbuzného línií Tepexisaurus a Xantusiidae. To poukazuje na zaujímavú hypotézu, že dnešná skupina známa výlučne zo Severnej a Centrálnej Ameriky mohla mať pôvod inde, než indikuje ich doteraz známa biogeografia. To by mohlo súvisieť s raným štiepením línií jašterov počas spodnej kriedy. V tomto prípade niekde v Gondwane (južné kontinenty + India). Mikroplatňa Barm Terrane (dnešné Mjanmarsko) totiž pravdepodobne v čase, keď žil náš jašter, nebola súčasťou Ázie. V danom čase mohlo byť toto územie ostrovom, ktorý sa oddelil od Austrálie a putoval smerom na severozápad.

„Téma je stále dosť kontroverzná a ponecháva priestor na ďalšie interpretácie týkajúce sa pôvodu živočíšnych línií vyskytujúcich sa počas kriedy v tejto oblasti,“ približuje evolučný biológ a paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK. Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári, ktorý, zdá sa, ukrýva ešte mnohé tajomstvá.

Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., je členom medzinárodného tímu. O podivnom jašterovi z Mjanmarska, ktorý bol však mladší najmenej o 11 miliónov rokov, im vyšla štúdia minulý rok. Obojživelníky s názvom albanerpetontidy, ktoré žili na Zemi neuveriteľných 165 miliónov rokov, opísali v časopise Science v roku 2020.

Mohlo by vás zaujať:

Podivný jašter poplietol vedcov, ale nie tých slovenských
Najväčší lietajúci plaz Austrálie nemal ďaleko od bájnych drakov
Lovec dinosaurov z Humenného