Oveľa menej známym faktom je, že Hitler plánoval založenie akéhosi „supergeta“ na Madagaskare.

Nápad na premiestnenie východoeurópskych židov na Madagaskar nevznikol v hlave žiadneho nacistického pohlavára. Podobne ako mnohé iné myšlienky, aj túto si nacisti požičali. Už v roku 1885 s ňou totiž prišiel orientalista Paul de Lagarde. V 30. rokoch 20. storočia sa protižidovské nálady v Nemecku stupňovali a v novinách sa objavil článok o tom, že židovský národ by bolo dobré skôr či neskôr umiestniť na ostrov.

Nehostinné podmienky
Bolo to však Poľsko, ktoré v roku 1937 zriadilo komisiu, aby preskúmala možnosť vysťahovania židov na Madagaskar. Závery, ktoré predniesli členovia komisie, sa rôznili. Najoptimistickejší odhad tvrdil, že štvrtý najväčší ostrov sveta by dokázal byť sebestačným domovom pre  asi 60 tisíc ľudí.  Najpesimistickejšie bolo, naopak, tvrdenie iba o dvoch tisíckach. Madagaskarčania síce proti prípadnému prílivu imigrantov protestovali, to však nič nemenilo na fakte, že Poľsko naďalej jednalo o možnom vysťahovaní židov s vtedajším koloniálnym pánom ostrova: Francúzskom. Až v roku 1938 sa plánu Madagaskar chopili nacisti. V novembri Hermann Göring presviedčal nemeckú vládu, že Hitler predostrie pri nastávajúcich jednaniach s európskymi štátmi túto alternatívu, aby ukázal svoju dobrú vôľu. Nemecko sa dokonca pokúsilo na realizáciu projektu získať medzinárodnú pôžičku. Išlo by o výbornú investíciu, plán bol totiž taký, že krajina na deportáciách zarobí. Židia by si totiž na Madagaskar mohli vziať iba hmotný majetok a žiadne peniaze. Netreba zabúdať na fakt, že ostrov bol v tom čase stále majetkom Francúzska a bez jeho zvolenia k presídleniu židov nemohlo dôjsť. Akékoľvek diskusie však ukončilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Hitler už nemusel konzultovať realizáciu plánu Madagaskar so Západom.

A prečo práve Madagaskar? V prvom rade bola výhodná jeho poloha. Leží ďaleko od Európy a je dostatočne veľký, aby sa naň zmestili milióny ľudí. Či tu dokážu aj prežiť, nacistov nezaujímalo. Nemalo ísť o žiaden tropický raj, ale o horúce väzenie, v ktorom by prežili len najsilnejší. Hitler plánoval uzavrieť židov vo vnútrozemí, čím by zaistil, že sa im nebude dariť. Ostrovné národy sú totiž do veľkej miery závislé od mora. Ak k nemu nemajú prístup, doslova živoria.

Podrobnosti plánu
Ešte v lete 1940 považoval Hitler tento plán za správny. Vojna sa vyvíjala v prospech Nemecka, taktika blitzkriegu fungovala na jednotku a stačilo pár týždňov na to, aby sa vojna na západnom fronte až do 6. júna 1944 skončila. Plán Madagaskar začal nadobúdať reálnejšie kontúry. V mierovej zmluve s Francúzskom sa uvádzalo, že Francúzi odovzdajú ostrov Nemecku, ktoré získa právo stavať tu vojenské základne. Európania, ktorých tu žilo asi 25-tisíc, by boli vysťahovaní a poskytla by sa im kompenzácia. Zároveň sa stanovilo, že židovská emigrácia by nemala dobrovoľnú formu. Židia na Madagaskare by zastávali takmer všetky miestne úrady, zvrchovanú vládu nad ostrovom by ale mal guvernér z radov SS.

Autor plánu Franz Rademacher neopomenul ani to, ako Nemecko získa na realizáciu plánu peniaze. Samozrejme, že sa mali získať od židov samotných konfiškáciou ich majetku. Rátalo sa aj s tým, že židia budú fungovať prakticky ako rukojemníci pri prípadnom konflikte s USA. Tamojšia židovská populácia by v prípade, že by exulantom na Madagaskare hrozila smrť, určite tlačila na vládu.

Foto: Profimedia.sk

Škrt cez rozpočet
Ťažko povedať, či chcel Hitler plán Madagaskar naozaj zrealizovať. Ak aj áno, s najväčšou pravdepodobnosťou by išlo len o inú formu vyhladzovania židovskej populácie. Najvyššie odhady poľskej komisie totiž hovorili o presťahovaní maximálne 60-tisíc ľudí, ale nacisti sem plánovali voziť až milión osôb ročne po dobu štyroch rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou by tak veľkú časť tunajších židov zabili tropické choroby spojené s nedostatočným množstvom liekov a hlad.

Plán Madagaskar sa však nerealizoval. Príčinou bol fakt, že Veľká Británia sa stále držala. Hitler rátal s tým, že kapituluje, ale jej loďstvo stále brázdilo svetové moria. Od deportácie židov ho napokon odradil plánovanie invázie do ZSSR a s ním spojené presmerovanie toku financií. Pristúpilo sa teda k oveľa drastickejšiemu riešeniu židovskej otázky. Definitívnu bodku za plánom dala opäť Veľká Británia, keď v máji 1942 ostrov dobyla.

Židovská autonómna oblasť: Aj v ZSSR sa realizoval plán na nútené vysťahovanie židov. Výsledkom bol vznik Židovskej autonómnej oblasti na východe krajiny v roku 1934. Ako federálny subjekt existuje dodnes, hoci židia tvoria len jedno percento z celkovej populácie tejto autonómnej oblasti.

Mohlo by vás zaujať:

Operácia Gunnerside: Keď Hitler prišiel o atómovú bombu
Sturmabteilung: Neoficiálna Hitlerova armáda
Schwimmwagen: Užitočný obojživelník do ťažkých časov