„Konkurentom“ v tomto smere mu je snáď len Veľký hadrónový urýchľovač. Kým však urýchľovač CERN-u sa zameriava na svet miniatúrnych subatomárnych častíc, Hubble svoj pohľad smeruje do vzdialeného vesmíru. Okrem iného zohral dôležitú úlohu pri určovaní veku vesmíru, vzdialeností galaxií a s jeho prispením bolo tiež možné dokázať existenciu čiernych dier. Teleskop obiehajúci Zem vo výške viac ako päťsto kilometrov zároveň vytvoril mnohé fascinujúce snímky vesmíru. Jednou z vôbec najznámejších je Ultrahlboké pole.

Táto fotografia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zachytáva len veľmi malý výrez oblohy. Dĺžka jednej jej hrany predstavuje 2,4 uhlovej minúty. Pre lepšiu predstavivosť, ide o taký nepatrný výrez, ktorý sa rovná asi desatine priemeru Mesiaca, ako ho vidí pozorovateľ zo Zeme. Galaxie nachádzajúce sa na zábere patria medzi najvzdialenejšie objekty, aké kedy ľudstvo pozorovalo. Sú to objekty majúce tvar špirály alebo elipsy. Dnes už ikonická fotografia z roku 2004 vzbudila okamžite po svojom zverejnení vlnu záujmu o astronómiu. Široká verejnosť totiž vďaka nej získala lepšiu predstavu o tom, aký je vesmír ohromne veľký a ako môže náhle odhaliť niektoré svoje „tajomstvá“.

Foto: NASA

Kombinácia 800 snímok
Snímka nazvaná v angličtine ako „Hubble Ultra-Deep Field“ (HUDF) zachytáva oblasť vesmíru lokalizovanú v menej známom súhvezdí Pec (Fornax). Toto súhvezdie je zo Zeme pozorovateľné predovšetkým z južnej pologule, pričom u nás vychádza nad obzor len na krátky čas v zime. Oblasť bola astronómami vybraná zámerne, pretože ide o miesto na oblohe, kde sa nachádza len malé množstvo jasných hviezd. Práve táto skutočnosť umožnila lepšie zachytiť vzdialenejšie a menej jasné objekty v pozadí. HUDF obsahuje približne 10 000 galaxií v rôznej vzdialenosti od Zeme. Výsledná fotografia, na ktorú sa pozeráte, vznikla skombinovaním celkovo až 800 rôznych snímok, ktoré Hubblov vesmírny ďalekohľad vytvoril od septembra 2003 do januára 2004. Použité na to bolo zariadenie ACS (Advanced Camera for Surveys), jeden z celkovo piatich vedeckých prístrojov teleskopu. Nainštalovali ho pritom len viac ako rok pred zhotovením prvých snímok počas predposlednej servisnej misie raketoplánu Columbia. Nahradilo tým iný zastaranejší fotoaparát.

Ako pohľad do minulosti
Ultrahlboké pole sa v dobe svojho vzniku stalo záberom najvzdialenejšieho vesmíru zachyteného vo viditeľnom spektre. Celkový expozičný čas výslednej fotografie predstavuje takmer milión sekúnd. Jednotlivé snímky boli vytvorené počas 400 rôznych obletov teleskopu okolo Zeme, pričom expozície trvali štandardne 1200 sekúnd. Ak by astronómovia chceli takto detailne preskúmať celú oblohu, bolo by na to potrebných približne milión rokov. Zábery zo súhvezdia Pece, ktoré Hubble poslal na Zem, následne do výsledného záberu poskladal astronóm Anton Koekemoer. Keďže svetlu z týchto galaxií trvá neskutočne dlhý čas, kým sa dostane až na Zem, ide zároveň o akýsi pohľad do minulosti. Takto totiž tento výrez vesmíru vyzeral pred 13 miliardami rokov. Vtedy začali fotóny svetla, ktoré sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, z galaxií letieť k nám a zachytiť sme ich mohli až v dobe, keď k nám dorazili. Astronómovia vďaka nim mohli pozorovať vesmír, ako vyzeral relatívne krátko (približne 400 až 800 miliónov rokov) po veľkom tresku. Snímky najvzdialenejších galaxií im okrem iného ukázali, že v minulosti boli rozmiestnené hustejšie ako dnes, čo hovorí v prospech samotnej teórie veľkého tresku. Okrem galaxií sa na fotografii nachádza aj niekoľko hviezd. Napríklad červený trpaslík s označením UDF 2457 je od nás vzdialený 59 000 svetelných rokov.

Zaostrili ešte viac
V roku 2009 bola oblasť Ultrahlbokého poľa opätovne preskúmaná zariadením WFC3 v infračervenom spektre, ktoré bolo do teleskopu nainštalované dodatočne pri jednej zo servisných misií. Podobne ako predtým ACS. Oblasť oblohy tak mohol Hubble zachytiť v ešte lepších detailoch ako v rokoch 2003 a 2004. V septembri 2012 zas NASA verejnosti predstavila novú, ešte vylepšenú fotografiu známu ako Extrémne hlboké pole. Ide o výrez z centrálnej časti, obsahujúci približne 5000 galaxií, pričom najvzdialenejšie z nich sa nachádzajú až 13,2 miliardy svetelných rokov od Zeme.

Mohlo by vás zaujať:

Vesmírny výskum v rukách slovenských nadšencov
Na vesmírnu stanicu začnú lietať súkromníci
Astronóm Peter Vereš skúma nebezpečné objekty vo vesmíre