David zo Senca a Zvuk ulice
Keď sa hiphopová kultúra začala šíriť po svete ako vírus, jej zakladateľ Afrika Bambaataa prízvukoval: „Nekopírujte všetko z Ameriky, hovorte o svojich vlastných problémoch svojím vlastním jazykom.“ To si vzal k srdcu David zo Senca a išiel na to inak. Začal rapovať len po slovensky o slovenských reáliách. Stal sa autorom prvého politického rapu. Pre jeho pesničku Politik násilne prerušili podujatie Streetball v roku 1995. Žeby pre vysamplovaného Mečiara v úvode skladby? David zo Senca neobiehal hudobné vydavateľstvá s rýchlokvaskou, ale nahrával svoje skladby na magnetofónové kazety, a tak ich šíril medzi ľuďmi. V samizdatovom fanzine Podzemie slovenského rapu z roku 1998 sa píše, že v roku 1991 nahral deväťdesiatminútovú kazetu so skladbami z rokov 1989 – 1991 pod názvom Magic Type G & Dave 'Teddy' Jam a v roku 1992 Senecký Street Sound. Inštrumentálky si vyrábal manipulovaním s vinylmi na dvoch gramofónoch, čo mu nahradilo skupinu muzikantov. „Neberiem to ako krádež alebo kopírovanie druhých umelcov,“ hovorí o tejto metóde David. „Starých umelcov oživujem, dávam im novú podobu, čím vznikne úplne niečo iné.“ Združil okolo seba podobne zmýšľajúcich ľudí a vznikol koncept Zvuk ulice. V roku 1996 sa na výberovke s týmto názvom objavili prvé rapové skupiny a jednotlivci zo Senca, z bratislavskej Petržalky, zo Zlatých Moraviec či z Piešťan. Práve tu sa predstavili budúci harcovníci slovenského rapu ako Vec s kapelou Trosky či Patrik Metamorfolord, neskôr známejší ako Rytmus. Išlo o vôbec prvú slovenskú rapovú výberovku a pokus vytvoriť domácu scénu. S odstupom dvadsiatich rokov sú nahrávky výberoviek Zvuk ulice zaujímavou stopou doby. Síce mladícke, ale až punkovo priamočiare texty sú sondou do slovenskej spoločnosti 90. rokov. Nechýbajú tu skladby s drogovou tematikou, kritika rasizmu, obrazy z petržalských sídlisk či zosmiešňovanie dobovej dancefloorovej scény.
Rap tiahne Slovenskom
V roku 1996 vychádza šesťskladbová vinylová EP od petržalskej formácie Žužuleta. Úsmevný názov označuje v slangu ich partie joint. Skupina patrila k ťahúňom zoskupenia Zvuk ulice. EP mapuje ich tvorbu z tohto obdobia.
Prievidza dala o sebe vedieť vďaka Jednotke slovenskej starostlivosti (JSS) v roku 1997. Trojica mladíkov pripravila album Kompromis a zviditeľnila sa klipom k pesničke Nevadí. Práve v tejto kapele debutoval Lyrik. Dnes patrí k najdlhšie fungujúcim persónam slovenského rapu, aj keď skôr jeho alternatívnejších podôb.
Vo vydavateľstve SONY MUSIC si na výberovke Zvuk ulice všimli kapelu Trosky zo Zlatých Moraviec. Vec a Midi išli nahrať svoj rovnomenný debut do Prahy a vyšiel v roku 1997. Dnes sa tento album považuje za slovenskú klasiku tohto žánru. Prisahajú na ňu aj ľudia, ktorí inak rap veľmi neobľubujú. Hlavný ťahúň kapely Vec sa inšpiroval domácou populárnou hudbou a v jeho skladbách možno nájsť odkazy na Modus a Deža Ursínyho.
Šesťhlavý klan z Petržalky
Koncom 90. rokov sa v Dome kultúry Lúky organizovalo podujatie Podzemie slovenského rapu. Dával priestor novým kapelám. Tu sa zviditeľnili najmä skupiny Lúza a Drvivá Menšina, ktoré spoločne fúzovali do zoskupenia Názov stavby. Šestica petržalsko-ružinovských „uličníkov“ si získala veľa fanúšikov uveriteľným obsahom, sebavedomým prejavom a výborným frázovaním. V roku 2000 vydali EP LúzaDrviváMenšina a inšpirovali veľa svojich rovesníkov a jednu generáciu rapových skupín. Najvýraznejšie sa zo zoskupenia Názvu presadil Čistychov spolu s DNA.
Viac o začiatkoch slovenskej rapovej scéne sa dozviete v decembrovom BREAKu.