Populárne slovíčko „smart“, samozrejme, preniklo aj do vojenskej oblasti, napríklad o inteligentných puškách a nábojoch sa hovorí už dlhší čas. A nielen hovorí, ale sa aj vyrábajú. A ako vlastne fungujú?
Presné zameranie
Potrebujete v prvom rade pušku, pochopiteľne, kompatibilnú s celou „smart“ nadstavbou, inteligentný zameriavač a počítač, respektíve tablet. Keď strelec zameria cieľ, najpresnejšie, ako je v jeho schopnostiach, inteligentný (smart) zameriavač ho označí a pamätá si ho. Potom začne počítač presne rátať všetky parametre potrebné na výstrel.
Úloha strelca spočíva v jedinom – snažiť sa udržať objekt v zameriavači čo najpresnejšie a držať stlačenú spúšť. Výstrel sa neozve hneď po jej stlačení, ale až vo chvíli, keď systém, nazvaný Precision-Guided Firearm (PGF) vyráta, že je naň optimálny čas. Celú akciu možno dokonca zaznamenať priamo z pohľadu strelca, slúžia na to inteligentné strelecké okuliare, bezdrôtovo prepojené so systémom presného zameriavania, na ktoré sa dá dokonca premietnuť priblížený a zväčšený cieľ. Takto fungujú komerčné zbrane spoločnosti TrackingPoint, ktorá, mimochodom, vôbec netvrdí, že sú určené len na lov zvierat a niektoré modely na internete rovno ponúka ako „vojenské pušky“. K najnovším patrí M1400 EMR -.338LM s dostrelom 1,3 kilometra. Stojí však takmer 17-tisíc dolárov.
Inteligentné náboje
Tento typ zbraní nenecháva chladných ani vojakov, ktorí ich aj testujú, prvé kusy sa už využívajú v ostrej prevádzke minimálne tri roky. Okrem nich však možno cieľ s istotou zasiahnuť aj pomocou inej technológie – autonómne navádzanými nábojmi. Na ich vývoji pracuje napríklad spoločnosť Lockheed Martin a, samozrejme, aj agentúra DARPA v rámci výskumného projektu, nazvaného Extreme Accuracy Tasked Ordnance Program (EXACTO).
Ich prototypy možno použiť na zásahy až do vzdialenosti dvoch kilometrov, na navádzanie využívajú optické senzory, zabudované do prednej časti nábojov. Tie zhromažďujú „letové informácie“, ktoré sa prenášajú do vnútorného elektronického systému náboja. Tieto údaje sa potom využijú na nastavenie polohy miniatúrnych krídel na tele náboja na zmenu smeru jeho letu. Na podobných nábojoch pracujú aj v Sandia National Laboratories. Posledné oficiálne testy v rámci programu EXACTO zatiaľ prebehli v polovici minulého roku, strelci v rámci nich dokázali opakovane zasiahnuť letiace ciele, ktoré práve vplyvom zásahov prudko menili svoju dráhu. V polovici tohto roku zverejnili Rusi informáciu, že intenzívne pracujú na vývoji podobných nábojov, ktoré by však mali mať schopnosť „prenasledovať“ a zasiahnuť cieľ až do vzdialenosti desať kilometrov.
Divné hlasy v hlave
Princíp, ktorý pušky alebo delá na báze mikrovĺn využívajú, je jednoduchý. Mikrovlnné žiarenie dokáže zvýšiť teplotu tela a zasiahnutým spôsobí intenzívnu bolesť. Tento typ zbraní je známy a odskúšaný. Experimentuje sa však s nimi aj inak.
Zo vzdialenosti desiatok až stoviek metrov vyšle zbraň impulz, ktorý prenikne priamo do vašej hlavy. Prenikne tam aj cez kosti, takže žiadne slúchadlá nepomôžu. Vnútorné ucho rozpozná mikrovlny ako zvuk a ten môže byť nielen nepríjemný, ale dokáže narušiť aj centrum rovnováhy. Objavili sa dokonca pokusy, pri ktorých sa tento zvuk transformoval do podoby slov znejúcich priamo v hlave napadnutého a vyvolal u neho panický záchvat.
Robotický hmyz
Bezpilotné lietadlá už patria do štandardnej výzbroje. Čo by ste však povedali na miniatúrny diaľkovo ovládaný lietajúci robotický hmyz? Svojimi rozmermi pripomína väčšiu muchu a mal by slúžiť na prieskum oblastí, ktoré sú pre ľudí príliš nebezpečné – napríklad sú chemicky alebo biologicky kontaminované.
K najvyspelejším patrí Flybot, pracuje na ňom Harvardova univerzita s podporou vojenskej výskumnej agentúry Darpa a v najnovšej verzii sú jeho krídla dokonca solárne a poskytujú mu dodatočný zdroj energie.
Existuje aj jeho „červíkový“ variant, rozmermi podobný dážďovke. Pohybuje sa podobne ako ona, na presun využíva umelé svaly. Spoločne ho vyvíjajú DARPA, MIT, Harvardova univerzita a juhokórejská Seoul National University. Jeho úlohou je dostať sa nenápadne aj do tých najužších miest, zmerať v nich fyzikálne dáta, napríklad teplotu, odpočúvať ich a v budúcnosti aj prenášať obraz. Je vyrobený z umelých vláken a mechanicky prakticky nezničiteľný. Na demonštračnom videu po ňom výskumníci búchali kladivom a on sa bez problémov plazil ďalej.
Superdrony
Drony už nestačia, najnovšie túžia vojaci po superdronoch. Tie by mali byť schopné dosiahnuť rýchlosť blížiacu sa rýchlosti zvuku a vyletieť až do výšky približne tridsať kilometrov nad zemským povrchom. S takýmito parametrami by totiž bolo bežnými zbraňami len veľmi ťažko zasiahnuteľné.
Nejde iba o nejakú víziu, takéto bezpilotné lietadlo by malo byť zaradené do výzbroje americkej armády niekedy po roku 2020 a spoločne na ňom pracujú známe firmy Lockheed Martin a Northrop Grumman. Bokom nezostávajú ani Briti. V poslednom čase sa často spomína ich experimentálny dron Taranis. Mal by byť schopný fungovať v plne autonómnom režime, v cieľovej oblasti si sám voliť optimálne ciele, a dokonca aj bojovať s pilotovanými stíhačkami. Podobný dron vyvíjajú aj Francúzi v rámci projektu Neuron.