Smiech na plné gule
Prasklej Sklenička je týpek, ktorý sedí celé dni v krčme s podivuhodným názvom Úvěr odcestoval a rozpráva dlhočizné príbehy, takže sa zapáči majiteľovi, ktorý mu prinesie zošit a pero a poprosí ho, nech zapíše všetko zaujímavé a podstatné, čo sa v krčme udeje, lebo ľudia už strácajú pamäť, babičky prestali rozprávať svojim vnúčatám historky a on verí iba tomu, čo je na papieri, a tak sa bývalý učiteľ, dnes starý opilec Prasklej Sklenička, ktorého žena vyhodila z baráka pre lásku k červenému vínku, pustí do práce, svedomito zapisuje všetko, čo mu ľudia v krčme narozprávajú, o tom, ako chlapov ošklbali ich manželky, či už doma v Kongu, alebo v ďalekom Francúzsku, aj o tom, ako muži súťažia rovno za krčmou s miestnou majsterkou v tom, kto vydrží dlhšie čúrať, alebo o správaní miestnych diktátorov, ich poradcov aj poradcov týchto poradcov, a človek pri čítaní nevie, či má plakať, alebo sa smiať, a pritom najlepším riešením je plakať od smiechu a rozmýšľať pri tom nad tým, prečo je u nás africká literatúra tak málo známa a že tento Alain Mabanckou, čo pochádza z Konga, ale už žije v Amerike, je parádny spisovateľ a jeho knižky sa oplatí čítať, aj keď táto neobsahuje ani jednu jedinú bodku, len samé čiarky, čo možno vyzerá čudne, ale keď sa do toho dostanete, máte pocit, akoby Prasklej Sklenička sedel rovno pred vami, popíjal lacné červené, rozprával svojím občas šibalským, občas drsným tónom a vy ste tie príbehy počúvali rovno z jeho úst, a potom pochopíte, prečo nie je bodka ani v závere tejto minirecenzie a tipu na dobrú zábavu
ALAIN MABANCKOU: PRASKLEJ SKLENIČKA
Dauphin, 2015
Keď píše zápasník
Knihy amerického spisovateľa Johna Irvinga pozná hádam každý – či už kultový Svet podľa Garpa alebo aspoň Zásady muštárne, ktoré boli predlohou dvojoscarovému filmu s budúcim Spider-Manom Tobeym Maguirom v hlavnej úlohe. Ale to, že bol veľký fanúšik zápasenia, vedia iba znalci. Takže bol. A v tejto autobiografii, na jeho pomery útlej, spomína práve na svoje zápasnícke časy – či už priamo na žinenke, alebo v úlohe trénera. Keď spisovateľ zápasí a dostáva do držky, diváci sa môžu baviť. A keď píše zápasník a má nadhľad, je to príjemné čítanie.
JOHN IRVING: IMAGINÁRNÍ PŘÍTELKYNĚ
Odeon, 2016
Ruské historky
Mladý čudák Nikita dostáva kopačky od svojej veľkej lásky, ktorá sa rozhodla odísť za hranice (a neskôr sa stať pornoherečkou), a začne cestovať vlakom po Rusku. Snaží sa pochopiť, aké vlastne je, snaží sa ujsť od spomienok a snaží sa nájsť sám seba. No nachádza len bizarné postavy smiešnych revolucionárov, komických pseudoumelcov aj trápnych „kágebákov“. Stretne však aj nevzdávajúce sa obete spoločenských zmien, angažovaných učiteľov či otvorených kňazov. Navonok je to zábavné čítanie, no život ani jednej z postáv by nikto z nás rozhodne nebral.
NATALJA KLJUČARJOVOVÁ: RUSKO – VAGON TŘETÍ TŘÍDY
Eroika, 2014
Útek pred hrôzou
Dve deti, slepé francúzske dievčatko Marie-Laure a nemecký talentovaný radista Werner, stoja počas druhej svetovej vojny na opačných stranách barikád. Ale len zdanlivo – obaja totiž túžia z hrôzy tejto vojny uniknúť. Kniha strieda zážitky Wernera aj Marie-Laure, používa sugestívny jazyk plný krásnych myšlienok a pocitov a je ďalším literárnym mementom, aká šialená táto vojna bola. Rešpektovaný americký spisovateľ Anthony Doerr za ňu vlani získal prestížnu Pulitzerovu cenu. Ale pozor, neodporúčame citlivým otcom malých detí, predovšetkým dcérok!
ANTHONY DOERR: SVETLO, KTORÉ NEVIDÍME
Ikar, 2016
Odpoveď Camusovi
Sedemdesiat rokov prešlo od publikovania kultového románu francúzskeho existencializmu Alberta Camusa Cudzinec, v ktorom Francúz Meursault bez príčiny zabije na pláži Araba bez mena. A teraz sa mu dostáva odpovede z druhej strany, od alžírskeho rodáka Kámela Daúda, ktorý sa stáva akýmsi obhajcom a nasledovníkom spomínaného Araba, chce mu vrátiť identitu, ale aj dôstojnosť. Nejde však o žiadnu pomstu, žiadne útoky na Camusa. Len o vyrovnanie s traumou minulosti svojej krajiny. Po vydaní knihy uvalil alžírsky imám na autora fatwu a musí sa skrývať.
KÁMEL DAÚD: MEURSAULT, PŘEŠETŘENÍ
Odeon, 2015
Vražda, sex, jedlo…
Autor kultového Trainspottingu tentoraz nepíše o drsnom Škótsku, ale o Amerike, hlavnými postavami nie sú kriminálnici, flákači či narkomani, ale dve navonok bežné americké ženy – jedna cvičí vo fitku, druhá chce schudnúť. Ale nemusíte sa báť, nepôjde o žiadnu príručku, ako zhodiť zopár kilogramov či o čom si poklebetiť na bežiacom páse. Welsh totiž na svoje obľúbené témy nezabúda, a tak si čitateľ opäť vychutná množstvo sexu, nejakú tú vraždičku, pomstu, a to všetko podané pekne drsným jazykom s fajnovo čiernym humorom.
IRVINE WELSH: POHLAVNÍ ŽIVOTY SIAMSKÝCH DVOJČAT
Argo, 2016
Vstala z mŕtvych
Táto kniha má neuveriteľný príbeh – Američan John Williams ju napísal už v roku 1965, no vtedy nikoho nezaujala. Román sa však po polstoročí dočkal druhej šance, keď sa jeho vydanie v roku 2011 stalo knihou roka vo Veľkej Británii a začala sa prekladať do mnohých jazykov. Toho sa však autor už nedožil, zomrel v roku 1994. Pritom Stoner je podobný jeho životu – je to príbeh chlapca z farmy, ktorému sa splní sen a stane sa profesorom literatúry. Netušiac, že ak je práca na farme drina, tak akademická pôda je plná intríg rivality a nevraživosti. Kniha je oslavou človeka, ktorý neuhne zo svojich zásad.
JOHN WILLIAMS: STONER
Artforum, 2016