Odkiaľ si doletela tentoraz?
Z domu, teda miesta, kde sa teraz tak cítim, z Los Angeles. V lietadle som zaspala tak tuho, že som prespala núdzové pristávanie v Dallase. Na Slovensku budem iba pár dní, okrem fotenia pre váš časopis som vlastne na dovolenke. Prišla som pozrieť svojich rodičov, sestru a trochu oddychovať
Vráťme sa na začiatok tvojej modelingovej dráhy. Túžila si ako dievča stať sa modelkou?
Vôbec nie. Vyrastala som v Petržalke a skôr ma bavil šport, dokonca som pár rokov chodila na karate. Na ulici ma niekto zastavil a opýtal sa ma, či som modelka. To ma v pätnástich rokoch potešilo a pozvali ma na kasting do modelingovej súťaže.
Tú si vyhrala…
Áno, vyhrala som slovenské finále a na svetovom finále vo francúzskom Nice som bola tretia. Dostala som kontrakt od agentúry Elite, presťahovala sa do Paríža a celé sa to rozbehlo. V škole som si vybavila individuálny plán, rodičia ma podporovali. Agentúra na mojej kariére naozaj makala, až to prinieslo titulku francúzskeho Vogue.
Čo to pre modelku znamená? Ide o peniaze?
Pri titulke časopisu nejde o peniaze, je to vec prestíže. Ja som sa ocitla na obálke dvojčísla, celý december a január som visela na autobusoch, bilbordoch a plagátoch po celom Paríži. Všetci, čo robia v modelingu, to vidia, tvoj book sa zrazu začína titulkou Vogue, a keď prídeš na kasting, vedia o tebe.
To však znamená aj viac príležitostí a prestížnej práce za viac peňazí…
To áno, presne o tom to je. Musím povedať, že na Paríž a to obdobie nedám dopustiť. Vtedy to bol môj domov, moja základňa. Každá modelka je trochu iný typ a inak funguje na rôznych trhoch. V tom období sme si ja a Paríž veľmi rozumeli.
Mala si vtedy čerstvých pätnásť rokov. Keď sa obzrieš, nezdá sa ti to priskoro na začiatok modelingu, cestovania a samostatného života?
Hm, podľa mňa je to veľmi individuálne. Čo sa týka cestovania a samostatnosti, niekto je v pätnástich úplne v pohode a inému nepomôže ani vyšší vek. Ide asi o to, čo si v hlave prinesieš z domu. Čo sa samotného modelingu týka, v tom veku sa u dievčat dosť dramaticky mení tvár, pleť, postava. Niektoré dievčatá už sú napriek tomu pripravené aj v tomto veku, u niektorých je možno lepšie začať trochu neskôr. A takisto záleží na type dievčaťa.
Aký typ si ty?
Ja som skôr klasický typ. Najviac prác, čo som robila, boli „beauty“, teda kozmetické kampane na krémy, šampóny, parfumy, pri ktorých ide o tvár, pleť a zdravie.
Ale v modelingu sú úspešné dievčatá naozaj rôznych typov. Krása z pohľadu prehliadkového modelingu vie byť iná ako z bežného pohľadu. Nejde len o bežné parametre, nijaký model by bez modelky neožil. Modelka musí byť osobnosť, musí byť zaujímavá, ale aj veľmi tvárna. Nejde len o akúsi symetrickú krásu, hlavne pre návrhárov sú modelky často múzy.
Čo znamenajú v modelingovej brandži titulky, množstvo prestížnych prehliadok?
Jedno s druhým veľmi súvisí. Ja som predvádzala skôr v začiatkoch, v šestnástich, sedemnástich. Mnohokrát sa dostaneš do povedomia práve na móle, kde sa akoby predstavíš, potom prichádzajú editoriály, kampane. Jedno nadväzuje na druhé.
Ale asi je za tým aj práca modelingových agentúr. Je to dôležité, kto ťa zastupuje?
Absolútne. Dnes si, našťastie, dievčatá môžu overiť na internete portfólio agentúr, ich prácu, koho reprezentujú. Ale nie každá modelka sa hodí do rovnakej agentúry. Agentúry majú vždy isté typy modeliek, ktoré preferujú na základe svojich klientov. Niektoré uprednostňujú skôr komerčné typy, iné zase „aggy“.
Čo na kastingoch zaberie na klientov, aby si vybrali práve teba a nie inú?
Jasné, že sú isté „must haves“ v zmysle metrických parametrov, ale zďaleka nie sú všetko. Predstav si, že prídeš na kasting, je tam tridsať dievčat a naozaj všetky sú krásne. Ale tá, ktorá dostane prácu, musí byť žiarivá, oslnivá a magnetická zároveň.
Ak sa tým chce niekto živiť dlhšie, musí byť disciplinovaný. Nemyslím len byť niekde načas, ale vždy byť v top forme.
Ako sa udržať v top forme?
Jednoznačne zdravo sa stravovať, ak sa dá, cvičiť a hýbať sa naozaj každý deň, veľa spať, starať sa o vlasy a pleť. Nefunguje to, ak to berieš ako nejakú formu diéty. Jednoducho sa to stane tvojím prirodzeným životným štýlom, tvojou súčasťou a musí ťa to baviť a napĺňať.
Čo ťa na modelingu aj po rokoch najviac baví?
Stále znova a znova byť súčasťou akejsi hry a tímovej práce. V podstate musíš naplniť vizuálnu predstavu fotografa, vizážistu, štylistu, dostať sa do tej roly. Vždy mám iné vlasy a mejkap a, okrem výnimiem, pracujem vždy s inými ľuďmi. Na jednej strane musím byť tvárna, na druhej vložiť do toho čosi zo seba. A jasné, treba byť trochu exhibicionista, aby si to zo seba dostal a splnil túto úlohu.
Asi sa to oplatí aj finančne.
Táák určitéé… ľudia majú mnohokrát skreslenú predstavu o zárobkoch modeliek alebo povedzme športovcov, lebo vedia iba o sume za kampaň alebo za vyhratý turnaj. Náklady sú však naozaj vysoké. V prvom rade musím žiť v krajine a v meste, kde sa vôbec deje nejaký modelingový biznis, a to stojí veľa peňazí.
Platíš dane v tejto krajine a, samozrejme, odvádzaš podiel svojej agentúre.
Z obľúbeného Paríža si odišla do Ameriky. Prečo vlastne?
Paríž asi navždy ostane pre mňa najkrajším mestom na svete, ale po nejakom čase človeka už všetky agentúry a klienti poznajú tak, že tam vlastne nepotrebuje žiť, stačí pricestovať na priame bookingy kvôli práci. Odišla som do New Yorku, kde som popri modelingu študovala holistický koučing. Štúdium som úspešne dokončila a presunula som sa do Los Angeles, kde teraz žijem a pracujem.
Ako holistický tréner, poradca?
Ale čoby, študovala som kvôli sebe. Vždy ma zaujímala cesta k spokojnosti a zdravá výživa. Vlastne som bola dlhé roky zarytá vegetariánka a, paradoxne, počas štúdia som sa vrátila k mäsu, aj keď oveľa striedmejšie. Jednoducho ani v strave nie je všetko pre každého.
V L. A. mi modeling stále slušne funguje, aj keď sa to vekom mení. Teda kozmetiku fotím stále, ale kým pred pätnástimi rokmi som fotila kampane na krémy proti akné, dnes sú to krémy proti vráskam (smiech).
Klienti sa menia, teraz som v kampani pre automobilku určite uveriteľnejšia než v šestnástich. Vlastne, robím to osemnásť rokov, asi som už naozaj dospelá. Kedysi dávno som išla na kasting s dvadsaťjedenročnou modelkou, o dosť staršou odo mňa, a tá klamala klientom, že ma sedemnásť. Vtedy som si myslela, že taká stará to už určite zabalím.
Si žena, žiješ v meste, kde si môžeš kúpiť asi všetko, na čo si spomenieš. Si fashion shopoholik
?
Vôbec nie. Ja si totiž veľmi nerada skúšam veci, keďže v práci si musím stále niečo obliekať a vyzliekať. Preto rada nakupujem on-line a veľa svojich vychytávok som si odkúpila priamo na fotení, keďže mi tie veci fakt sedeli.
Existuje akási slovenská modelingová komunita? Si s niekým v spojení, keďže Slovákov a slovenských modeliek je po svete asi veľa?
Asi by som to spočítala na jednej ruke, určite sa sem-tam dobre porozprávam s Miškou Kocianovou. Žije síce takisto V amerike, ale na východnej strane, v New Yorku. Väčšina mojich slovenských kamarátok z parížskeho obdobia sa vrátila na Slovensko, preto sa vidíme skôr vtedy, keď som tu doma.
Stretla si sa aj s modelingovým rivalstvom, kto z koho?
Presne tak, kto z koho. S veľmi dobrou kamarátkou sme ostali vo výbere z desiatok modeliek iba my dve a ja som veľmi chcela tú prácu. Nakoniec ju dostala ona. Človek to však musí brať iba profesionálne. Veď sa to neraz stalo aj opačne.
Povedala si „doma na Slovensku“. Vieš si predstaviť, že by si sa sem niekedy natrvalo vrátila?
Mám tu rodinu a stále veľa kamarátov a teraz ma čakajú krásne dva týždne v slovenskej prírode. Hovorí sa, a to platí, nikdy nehovor nikdy, ale zatiaľ ešte chvíľu budem doma v L. A.