“Pozri sa hore, ja už som v nebi,” tak sa začína skladba Lazarus, ktorá bola jeho posledným singlom v živote. Bowie, vlastným menom David Jones, vedel, že zomiera, no dokázal to pred po senzáciach hladným svetom utajiť. Blackstar je jeho rozlúčkou. Odišiel štýlovo, medzi jeho posledné želania patrilo, aby nemal žiadny verejný pohreb, takže bol tri dni po smrti spopolnený len v prítomnosti najbližších. A tak ho budú mať všetci navždy spojeného len s hudbou a umením. S jeho vizionárskym pohľadom na svet a muziku.
Mladý klasik
Slávne duetá s Bowiem naspieval John Lennon, Bing Crosby, Mick Jagger, Cher, Luther Vandross, Freddie Mercury, Morrisey, Brian Molko z Placebo, Billy Corgan zo Smashing Pumpkins, Tina Turner, Goldie, Trent Reznor, Massive Attack či dokonca herečka Scarlett Johansson, herec Mickey Rourke, aj diskomág Giorgio Morroder. A bolo by toho podstatne viac, pričom všetko to naozaj dokazuje Bowieho veľkosť a výnimočnosť. Fakt totiž je, že David Bowie sa už v osemdesiatych rokoch ocitol v pozícii klasika, ktorého hudba síce nemusí každému konvenovať, ale nemožno ju nerešpektovať. Vďaka všetkému od folkového debutu z roku 1967 cez Space Oddity, cez medzi fanúšikmi kultový album The Man Who Sold the World legendárny prvý vrchol v podobe nahrávky The Rise and Fall of Ziggy Stardust and the Spiders from Mars, po ktorej ho ešte dlho prezývali Ziggy Stardust a mnohí uverili, že naozaj spadol na Zem z oblohy. Veď aj pohľad jeho očí, ktoré každé malo inú farbu, bol akoby z iného sveta… Postupne prichádzali ďalšie albumy s desiatkami hitov, dve platne vydal so skupinou Tin Machine, ktorú dobová kritika zaradila k základom nastupujúcej seattleskej scény, ktorú dnes poznáme ako grunge.
Nestor elektroniky
V roku 1992 sa Bowie druhý raz žení, berie si americkú modelku so somálskymi koreňmi Iman. Bola to preňho láska na prvý pohľad a ich manželstvo vydržalo až do jeho smrti. Umelec akoby sa pri Iman upokojil, ona sama priznala, že David bol väčším domasedom, ako ona. “Nečudo, veď on si užil všetky tie párty, na ktorých mohol byť. Niekedy som mala dojem, že bol všade,” vyjadril sa raz Iman.
Práve v deväťdesiatych rokoch akoby Bowie nemal seberovného. Bol tým guru, samorastom, vizionárom, ktorý dokázal zmeniť postoj celého odvetvia. Bol to koncepčný album Outside z roku 1995, ktorý posunul hudobnú scénu do inej dimenzie. Silno na ňom experimentuje s elektronikou a v príbehu umeleckých vrážd zachytených v denníku Nathala Adlera cítiť jeho fascináciu Nietzschem a Freudom. Nasledoval otvorene elektronický album Earthling, čím definitívne potvrdil premenu, ktorou popmusic ako celok v deväťdesiatych rokoch prešla. Sotva dospelí fanúšikovia elektroniky, či techna, kapiel ako Underworld, Orbital, Leftfield, The Orb či The Chemical Brothers nachádzajú v Bowiem nestora vo veku svojich rodičov. Neuveriteľné.
Posledné turné
Bowie priznal, že pohľad na svet mu zmenilo najmä narodenie dcéry Lexi v roku 2000 (už z prvého manželstva mal syna Duncana, ktorý sa narodil takmer o 30 rokov skôr), kedy si uvedomil aj cenu svojho zdravia. Isté upokojenie cítiť aj v nasledujúcich nahrávkach, najmä na krásnej melancholickej Heathen. V roku 2003 vyrazil na celosvetové turné k albumu Reality. Za necelých desať mesiacov odohral 112 koncertov na piatich kontinetoch, turné zarobilo 46 miliónov dolárov, pričom záverečných 15 koncertov muselo byť kvôli jeho zdravotným problémom zrušených. Predposledný koncert v živote odohral v júni 2004 v Prahe, jeden z autorov tohto článku mal česť tam byť. Asi po hodine hrania spevák zmizol z pódiá a kapela odohrala niekoľko skaldieb bez neho. Bowie sa však vrátil a srdervúco odspieval balada The Man Who Sold the World a koncert predčasne ukončil. Aj napriek bolestiam, o ktorých hovoril, z neho išla nesmierna sila, vášeň, ale aj pokora. Nikto vtedy nemohol tušiť, že je to jeho posledné turné, potom sa objavil na pódiu len niekoľkokrát ako hosť svojich hudobných kamarátov.
Filmy a videohry
Bowie však nebol len muzikant, výborným príkladom jeho komplexnosti sú nielen herecké úlohy, ale aj jeho rola filmového producenta. To, že v roku 2006 produkoval celovečerný dokument o hudobníkovi Scottovi Walkerovi, sa dá pochopiť, ale čo ho v roku 1994 priviedlo k produkcii maďarsko-švajčiarsko-francúzskeho filmu Bűvös vadász dôležitej maďarskej režisérky Ildikó Enyediovej, to vedel asi len on sám. Taký bol, išiel do projektov, o ktorých iní nevedeli alebo sa nedovážili a spravil z nich veľkú vec. Rovnako sa uplatnil pri videohrách. Keď v roku 1999 vychádzala vtedy veľmi očakávaná hra Omikron: The Nomad Soul, Bowie bol pri tom. Videohry pritom už vtedy neboli žiadny malý biznis, len rešpektu sa im nedostávalo. S Bowiem na palube to však bolo iné. Jednak v hre účinkoval – nadaboval hneď dve postavy, jednak sa podieľal na soundtracku k nej a tešil sa pozícii internetového vizionára, ktorému veci jednoducho dochádzajú prv ako ostatným. Omikron: The Nomad Soul bola vynikajúca a naozaj priekopnícka hra, ktorá predbehla svoju dobu. Bowie znova raz uvidel potenciál kdesi, kam sa ostatným ešte ani nenapadlo pozrieť.
Šokujúci koniec
Vráťme sa však k h
udbe. V roku 2013 spôsobil Bowie pozitívny šok nielen svojim skalným. Na svoje 66. narodeniny z ničoho nič zverejnil singel Where we are now? a oznámi kompletný album The Next Days, ktorý vychádza presne o dva mesiace. V dnešnej dobe sociálnych sietí a mobilov je neuveriteľné, ako sa mu podarilo utajiť jeho nahrávanie. Bowie bol zase iný – kým ostatní zverejňujú na facebooku ču twitteri každý “prd” v štúdiu, on ponúkol publiku už hotovú lahôdku. No a o tri roky neskôr vychádza Blackstar. Album hudobného proroka, ktorým dal zbohom planéte a odišiel niekam, odkiaľ pred 69-timi rokmi na Zem spadol.