Bez ploskačky by sme prišli o mnoho nádherných momentov. Prvé utajené dúšky pred tanečnou, triumfálne prípitky na vrchole zdolaných hôr, troška na zahriatie počas lyžovačky, dokonca sú takí, ktorí by bez použitia ploskačky nenašli odvahu povedať „áno“ pred oltárom. Veď práve ploskačka, alebo ploskaňa, ťapka, tľapka, čutora či dokonca kulač (podľa Slovenského synonymického slovníka!) sprevádza muža počas celého života, v dobrom aj v zlom.
Voda či víno?
Úplne najstaršie obrazové zmienky o minifľaškách pochádzajú už z kamennej doby. Pokojne môžeme skonštatovať, že boli vymyslené vzápätí po tom, čo prvý človek uvaril prvú medovinu. Určite nielen zachutila, ale aj zaúčinkovala tak, že si povedal, prečo by takúto dobrotu nemohol mať stále poruke. Z čriev či zo žalúdkov zvierat si vytvorili nádobu, ktorú spevnili včelím voskom a hotovo – medovinku mali stále poruke.
Najstaršie príručné fľaše z vypálenej hliny sa našli na území súčasného Iránu, asi z druhého tisícročia pred naším letopočtom, a Cypru (asi 1 500 p. n. l.). Už tieto podľa historikov patrili pútnikom, ktorí podnikali dlhé cesty na sväté miesta. A keďže na týchto miestach bol často aj prameň svätej (a možno aj liečivej) vody, potrebovali nádoby, aby mohli domov doniesť dôkaz, že svoju púť zvládli. Či len ako suvenír, alebo posvätnú vodu, v ktorej liečivé účinky verili. Vlastne, nemusela to byť len voda, veď išlo ešte o pútnikov spred kresťanského obdobia. V staroveku uznávali napríklad aj bohov ako Bakchus či Dionýzos a tí bolo známi svojou láskou k (stopercentne liečivému) vínu.
V každom prípade, čím boli púte populárnejšie a prichádzalo viac a viac pútnikov, zvyšoval sa aj dopyt po prenosných fľaškách. Práve to využili niektoré dielne, ktoré už vtedy dokázali používať formy, a začali na pútnických miestach ponúkať to, čo pútnici potrebovali. A tak cestám za svätými prameňmi ďakujeme za pomôcku, ktorá je dnes naším prameňom na cestách…
Destiláty a vrecká
Priznajme si však, oveľa lepšie než voda, víno či medovina chutí z fľaštičky dobrá a tuhá pálenka. No prešli stovky rokov, kým na to človek prišiel.Práve historický objav destilácie a k tomu ďalší veľký vynález ľudstva – vynález obyčajných vreciek na oblečení – sú dva základné kamene ploskačkovej tradície.
Prelom tak nastal až v 17. storočí. Dovtedy sa používali väčšinou fľaše z keramiky, objavili sa aj prvé ozdobné motívy, či už náboženské, alebo ornamentálne, takisto rôzne tvary (už v 16. storočí sa začali približovať súčasnosti). Postupom času si tí bohatší mohli dovoliť fľaše zo skla a neskôr aj z kovu, naopak, vojaci napríklad používali na víno svoje nádoby na pušný prach. Ale poznáte to z filmov, neexistovali vrecká. Ak mal človek nejaké drobnosti, musel si ich odložiť do vreca, batoha či do tašky, na zlatky, groše a iné mince zase slúžili mešce, priviazané na opasku.
Destilácia nápojov má svoje korene v Taliansku už v 13. storočí, no prešlo ešte veľa času, kým sa stala bežnou záležitosťou. Na začiatku to bola totiž celkom nebezpečná zábavka, ktorej sa venovali predovšetkým rôzni alchymisti. Spočiatku sa tvrdý alkohol predával ako medicína a trvalo takmer štyristo rokov, kým sa udomácnil na stoloch bežných ľudí (nečudovali by sme sa, keby to boli prapredkovia členov našej redakcie), ktorí spoznali jeho omamné účinky.
Nové drinky, či už to bolo brandy, whisky, gin alebo vodka, si rýchlo našli svojich fanúšikov a ich popularita stúpala. Už nebolo treba nosiť so sebou demižón vína, aby sa človek dostal do nálady, stačila fľaštička ostrého nápoja. A ako rástla výroba liehovín, rástla aj obľúbenosť prenosných fľaštičiek. K nej prispel i neznámy krajčír, ktorému napadol jednoduchý, no geniálny módny výstrelok – vrecká na oblečení. Cesta pre „placky“, ako ich poznáme dnes, bola otvorená. Už na začiatku 18. storočia sa objavili prvé modely v tvare splošteného vajca, aby sa pohodlne zmestili do vreciek na nohaviciach či na kabáte. Netrvalo dlho a každý chlap, ktorý chcel ísť s dobou, musel mať jednu schovanú. Nehovoriac o vojakoch, najmä pešiakoch, pre ktorých bola kvapka koncentrovaného alkoholu životobudičom, dodávateľom odvahy i dezinfekciou utŕžených rán.
„Zlatá“ prohibícia
Tento medzititulok, samozrejme, zavádza – žiadna prohibícia nemôže byť zlatá.Pre „ťapku“ však bola. Keďže v rokoch 1920 – 1933 bol v Spojených štátoch zakázaný alkohol, ľuďom chýbal viac než inokedy a túžili si vypiť o to silnejšie, o čo väčšie reštrikcie vláda vymyslela. V prvých rokoch prohibície sa len pred Vianocami predávali státisíce ploskačiek ročne! Keďže alkohol bol zakázaný aj pre vlastnú spotrebu, ak niekoho nachytali aj s malým množstvom, mohol ísť do basy. Keďže ploskačky sa naozaj nesmierne rozšírili, niekde zakázali aj ich nosenie. To však museli rýchlo zrušiť. „Má ju naozaj každý. A nemôžeme predsa všetkých poslať do väzenia,“ vyjadril sa vtedy jeden z policajných úradníkov. Keď ich zakázali v štáte Indiana, rovnako ako šejkre na kokteily, hneď sa na trhu objavili vkusné strieborné fľašky – na rastlinný olej, alebo špeciálne šejkre na mliečne kokteily.
Ploskačky sa začali vyrábať v nečakaných dizajnových variantoch, medze sa inšpirácii naozaj nekládli – v tvare plechoviek, tabatierok, peňaženiek, pier či kníh. Paradoxne, v tomto období vznikli aj prvé obrovské ploskačky, do ktorých sa zmestil i liter pálenky – boli vhodné v prípadoch, keď sa niekde konala tajná párty a bolo treba rýchlo zmiznúť a presunúť sa inam… O ploskačkách písal v tom období aj rešpektovaný denník New York Tribune: „Osemnásť- a devätnásťroční mládenci chodia na večierky s ploskačkami vo vrecku a ponúkajú ich obsah dievčatám. Niektoré z nich považujú za rozumné pozvanie prijať,“ píše sa v jednom vydaní z roku 1922.
Umelecké diela
Najmä v Spojených štátoch, ale aj inde po svete sa ploskačky s obľubou začali zdobiť. Obľúbené boli motívy orlov, americkej zástavy, rôznych horských usadlostí, ale napríklad aj všelijaké múdre mottá, heslá a dokonca i tváre prezidentov. Fľaška s podobizňou prezidenta Andrewa Jacksona z roku 1820, keď mala hodnotu okolo dolára, sa nedávno predala na aukcii za 151-tisíc dolárov. Dnes kúpite kvalitnú ploskaňu za niekoľko eur (ak ste ju ešte nedostali ako dar či ako reklamný produkt), no kto sa chce odlíšiť, ten stále má možnosť. Renomované klenotníctva na čele so značkou Tiffany ponúkajú fľaštičky vyzdobené diamantmi či zlatom v hodnote drahých šperkov za stovky eur. A ak budete trpezliví, na rôznych internetových dražbách môžete natrafiť na zaujímavé historické kúsky.
Na začiatku 19. storočia napríklad niektorí výrobcovia parfumov začali predávať svoje produkty vo fľaštičkách, ktoré sa dali dopĺňať. Bol to skvelý marketingový ťah – manželia radi kúpili drahý darček, keď vedeli, že po minutí voňavky budú mať niečo aj pre&nbs
p;seba – fľaštičku. Tvary ploskačiek sa menili, rovnako farby a materiály – využíva sa nielen sklo, ale aj drevo, slonovina, koža, kov a striebro. Väčšina súčasnej ponuky je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele.
Spoločenská udalosť
Pre mnohých nie je lyžovačka športová, ale najmä spoločenská udalosť. K nej patria jazdy na sedačke – s kamarátmi si zapálite a vždy niekto vytiahne ploskačku. A debatujete o všetkom možnom tak náruživo, že takmer zabudnete zosadnúť. Áno, vieme, popíjať alkohol je už dnes pre poistky na zjazdovkách problém. Nechceme nabádať na opíjanie na kopci, ale komu by uškodil taký glgček? Takisto na dobrej túre, na vrchole nejakej hory, na prechádzke zimnou krajinou, po korčuľovaní na zamrznutom jazere. Alebo po podpise nádejnej zmluvy či po zvládnutej skúške. Ploskačka totiž robí z každej situácie spoločenskú udalosť. Svet je s ňou krajší a farebnejší, život veselší a chutnejší.