Ako sa z problémového chlapca, ktorému v škole neverili, stal oscarový herec a filmová ikona? Memoáre Anthonyho Hopkinsa ponúkajú fascinujúci pohľad do zákulisia slávy, ale aj do duše človeka, ktorý celý život hľadal pokoj. Zvládli sme to, chlapče nie je iba príbehom filmovej hviezdy. Je to príbeh prežitia.
Kniha sa začína spomienkou na detstvo vo vojnovom Walese. Malý Anthony vyrastá v drsnom prostredí oceliarskeho mestečka Port Talbot, medzi mužmi, ktorí emócie skrývali za alkohol, tvrdosť a mlčanie. Už v úvodných stranách cítiť melanchóliu, ktorá sa tiahne celou knihou. Mimoriadne silný je moment, keď si autor spomína na fotografiu z detstva, kde plače po tom, čo mu do piesku spadol vzácny mentolový cukrík. Ako osemdesiatsedemročný muž sa na tú fotografiu pozerá a v duchu hovorí malému chlapcovi: „Zvládli sme to, chlapče.“
Práve táto veta sa stáva symbolom celej autobiografie.
Jednou z najzaujímavejších vrstiev knihy je Hopkinsov pocit outsidera. V škole bol považovaný za problémového a slabého študenta. Riaditeľ rodičom otvorene písal, že Anthony nejaví záujem ani o učenie, ani o šport a izoluje sa od ostatných. Dnes to znie takmer neuveriteľne, keď si uvedomíme, že hovoríme o jednom z najuznávanejších hercov filmovej histórie.
Milovníci filmu si v knihe prídu na svoje. Hopkins rozpráva o stretnutiach s osobnosťami ako Alfred Hitchcock, Steven Spielberg, Christopher Nolan či Jodie Foster. Mimoriadne zaujímavé sú pasáže o filme Mlčanie jahniat, ktorý z Hopkinsa definitívne urobil ikonu.
Herec otvorene priznáva, že sa bál, či postavu Hannibala Lectera zvládne správne. Netušil, že práve táto rola zmení jeho kariéru aj život. Výborne fungujú aj spomienky Jodie Fosterovej, ktorá povedala, že každý člen štábu cítil, že pracuje na niečom výnimočnom.
Kniha by však nebola taká silná, keby zostala iba pri úspechoch. Hopkins otvorene píše o alkoholizme, ktorý ho takmer zničil. Nevyhýba sa ani bolestivým témam, čiže rozpadu prvého manželstva či komplikovanému vzťahu s dcérou. Tieto pasáže nepôsobia samoľúbo ani teatrálne. Skôr ako spoveď človeka, ktorý si uvedomuje vlastné chyby a nesnaží sa ich ospravedlňovať. Aj preto kniha nepôsobí ako hollywoodska legenda o úspechu, ale ako veľmi ľudský príbeh o slabosti, vine a hľadaní pokoja.
Hudobný a filmový odborník Juraj Čurný veľmi presne vystihol jednu z najväčších predností knihy. Podľa neho Hopkins mnohé situácie opisuje formou dialógov, čo memoárom dodáva živelnosť a autenticitu. Ako povedal Čurný, čitateľ nemá pocit, že číta klasické spomienky v prvej osobe – postavy doslova ožívajú pred očami. A presne tak kniha funguje. Nečítate iba chronológiu udalostí. Máte pocit, akoby ste sedeli vedľa Hopkinsa a počúvali ho rozprávať.
Pozrite si video s Jurajom Čurným.
Zvládli sme to, chlapče je oveľa viac než autobiografia slávneho herca. Je to intímna výpoveď o detstve, strachu, sláve, samote aj nádeji. O tom, ako človek dokáže prežiť vlastné pochybnosti a napriek všetkému pokračovať ďalej.
Preklad z anglického originálu We Did OK, Kid (Summit Books, an imprint of Simon & Schuster, LLC, New York, 2025) Peter Tkačenko.
Milan Buno, knižný publicista
