Teleskopy umožnili výrazným spôsobom zlepšiť pozorovanie a tým aj samotné poznávanie vesmíru. Môžu zachytávať viditeľné svetlo, ale taktiež aj ďalšie typy elektromagnetického žiarenia ako infračervené alebo rádiové žiarenie. Ich výstavba si neraz vyžaduje inovatívne a nezvyčajné riešenia, a to nielen preto, aby vytvorili zábery, ktoré majú schopnosť fascinovať verejnosť.
Mnohých určite zaskočí, aké netradičné konštrukčné riešenie bolo zvolené v prípade International Liquid Mirror Telescope (ILMT). Jeho anglický názov to však hneď prezradí – zrkadlo teleskopu je tekuté. Zjednodušene, teleskopy fungujú na princípe, že vďaka veľkému zrkadlu zozbierajú obrovské množstvo prichádzajúceho žiarenia a následne v ohnisku vytvoria obraz, ktorý je možné pozorovať. Najčastejšie sú tieto zrkadlá vyrobené zo skla a na svojom povrchu sú prípadne ešte pokryté tenkou vrstvou iného materiálu, ktorý zlepšuje odrazivosť. Výroba takýchto pevných zrkadiel je však technicky, časovo aj finančne veľmi náročná, pričom pre posúva- nie nášho poznania – čo znamená pozorovať menej jasné a vzdialenejšie objekty ako predtým – je potrebné vyrábať čoraz väčšie a precíznejšie vybrúsené zrkadlá.
ASTRONOMICKÉ NÁKLADY
To, že aj malá nepresnosť môže mať ďalekosiahle následky, najlepšie dokumentuje prípad Hubblovho vesmírneho teleskopu na obežnej dráhe, ktorému museli byť dodatočne nasadené „okuliare“. Hlavné zrkadlo bolo totiž pri výrobe nesprávne vybrúsené, na čo sa však prišlo až vtedy, keď už bol teleskop umiestnený na obežnej dráhe Zeme a jeho prvé zábery boli rozmazané. Aby vôbec mohol vedcom v ďalších rokoch poskytovať ostré snímky, musela byť k nemu vyslaná servisná misia raketoplánu Endeavour, počas ktorej americkí astronauti naň dodatočne priamo vo vesmíre nainštalovali techniku, ktorou sa korigovala konštrukčná chyba. Pri brúsení zrkadla pritom vznikla odchýlka len dvoch mikrometrov (0,0002 cm) pri priemere zrkadla 2,4 metra. Najväčší optický teleskop na Zemi, ktorý zachytáva viditeľné svetlo, sa nachádza na Kanárskych ostrovoch a má priemer zrkadla 10,4 metra. O svoje prvenstvo Grand Telescopio Canarias časom príde, keďže v Čile je momentálne vo výstavbe Extremely Large Telescope, ktorý bude mať priemer zrkadla 39,3 metra. Náklady budú vyššie ako jedna miliarda eur.
VYSOKO V HIMALÁJACH
International Liquid Mirror Telescope využíva na prvý pohľad možno bláznivý, ale vo svojej podstate dômyselný princíp. Zrkadlo nie je pevné, ale tekuté a vytvorí sa tak, že nádoba naplnená ortuťou rotuje nepretržite konštantnou rýchlosťou a pri tomto pohybe hladina ortuti prirodzene vytvorí tvar paraboly. To umožní odraziť svetlo priamo do ohniska, kde je umiestnená kamera. Zrkadlo teleskopu dosahuje priemer 4 metre a hoci je ortuť pre človeka nebezpečná, v tomto prípade je vhodnejšia ako voda, keďže sa svetlo z jej lesklého povrchu odráža oveľa lepšie. Teleskop ILMT funguje od roku 2022 a nachádza sa v Indii, presnejšie v štáte Uttarákhand v Himalájach v nadmorskej výške 2500 metrov, kde sú lepšie pozorovacie podmienky. Okrem indických astronómov sa na jeho výstavbe podieľali aj Kanaďania, Belgičania a Poliaci. Najväčšou výhodou tekutého teleskopu sú náklady na výstavbu. V porovnaní s tradičným teleskopom si jeho skonštruovanie vyžaduje výrazne menej financií, keďže okrem iného nie je potrebné budovať podporné štruktúry, ktoré umožňujú polohovanie niekoľko ton ťažkého pevného zrkadla. Tu sa hneď dostávame aj k najväčšej nevýhode tekutého zrkadla, keďže zo svojej podstaty musí byť neustále v stabilnej polohe a smerovať len priamo nahor. Hoci teda ILMT nie je možné nasmerovať na konkrétny objekt, ktorý astronómov práve zaujíma, je možné ho dobre využiť na iné pozorovania napríklad sledovať pravidelne každú noc tú istú časť oblohy a detailne ju zmapovať, zaznamenávať výnimočné udalosti ako výbuchy supernov, sledovať tranzity telies či objaviť nové asteroidy.
Autor: Ján Karašinský
Foto: Shutterstock, aries.res.in, limt.ulg.ac.be
