Úspešný divadelný dramaturg a režisér Svetozár Sprušanský pôsobil 22 sezón ako dramaturg, neskôr aj ako režisér a umelecký šéf v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Dnes je ôsmu sezónu dramaturgom Divadla Nová scéna a principálom Divadla komédie. Ako režisér má na konte 75 réžií a ako dramaturg 60 inscenácií s mnohými domácimi, ale aj zahraničnými režisérmi. Získal mnoho cien a prémií literárneho fondu, ako aj prestížne ocenenie divadelných kritikov DOSKY.
Máte na konte desiatky predstavení, na ktorých ste spolupracovali ako dramaturg a režisér. Kedy ste si uvedomili, že divadlo je vaša cesta?
Už ako dieťa som inklinoval k umeleckému slovu, hudbe, tancu… Ako škôlkar vo folklórnom súbore, neskôr ako prvák v dramatickom krúžku, následne ako nadšený amatérsky recitátor a aj laureát Hviezdoslavových Kubínov či festivalov poézie. Až po nadšenecké roky v alternatívnom amatérskom divadle. Ale už v desiatich rokoch ma fascinoval a priťahoval svet divadla. Filozofická fakulta UK a následne aj VŠMU boli len vyústením tohto záujmu a energie.
Na konci prvej vysokej školy som dostal možnosť stať sa súčasťou Divadla Andreja Bagara v Nitre a tam sa už naplno mohli rozvinúť moje predstavy o divadle. Tam som vlastné sny o divadle mohol začať napĺňať.
Spolupracujete s viacerými divadlami, prinášate na javiská rozmanité žánre. Je pre vás ako tvorcu pestrosť v divadle dôležitá?
Divadlo mnohých tvárí, podôb, chutí a vôní – to je moja priorita. Divadlo pestré a rôznorodé. Tematicky, žánrovo, obsahovo, esteticky. Divadlo plnokrvné. Neprehliadnuteľné. Neraz provokatívne a na hrane. Hľadajúce nové spôsoby vyjadrovania sa, neošúchané témy a ich spracovanie. Ale aj hľadanie nových nedivadelných priestorov a objavovanie novej divadelnosti v tomto prostredí. A založenie a vedenie Divadla komédie s presným napĺňaním osobných predstáv o tomto žánri.
Čím vás divadlo fascinuje?
Svojou nevysvetliteľnou mágiou. Vlastnými pravidlami komunikácie s divákmi, ktoré si spoločne vytvárame a ktoré si my sami zadefinujeme.
Stojíte za úspechom vlastného Divadla komédie. Hry Klimaktérium a jeho druhé pokračovanie sú veľmi úspešné po celom Slovensku. Máte na to cit ako mediálny talent?
Dobrý režisér by mal mať v sebe aj niečo zo sociológa a psychológa. Mal by vytušiť, čím je doba a spoločnosť „tehotná“. Akými témami vo svojom vnútri ľudia žijú. Mnohí ma odrádzali od uvedenia tejto hry. Vraveli: „Už len ten názov! Nie dosť, že ženy sa musia v súkromí vyrovnávať a zdolávať toto neľahké obdobie svojho života… A ty im to chceš naservírovať ešte aj večer z javiska?“ Cítil som, že hra má obrovský potenciál. A stalo sa. Dnes je to nielen úspešná divadelná inscenácia, ktorú diváčky doslova milujú – ona sa stala doslova fenoménom. Terapiou pre diváčky. Mnohé z nich ju videli aj niekoľkokrát. Dlho som hľadal to moje ideálne obsadenie. Myslím, že sa podarilo. Plné sály, salvy smiechu. Čo viac si v dnešnej zložitej a ťažkej dobe môžete ako tvorca želať? Inscenácia stojí a padá na skvelých herečkách a ich súhre. Dnes už – na prahu dvojstej reprízy prvého dielu Klimaktéria – „moje baby“ na javisku nehrajú. Ony svoje postavy žijú.
Nedávno ste na Slovensko priniesli „ešte horúci“ divadelný hit súčasnej Európy. Londýnsku hru Dannyho Robinsa s magickým názvom 2:22 – príbeh duchov. Ako sa vám to podarilo?
Musím sa priznať, bolo to naozaj náročné. Ale obrovská vôľa a chuť uviesť tento skvelý a v mnohom ojedinelý text ma poháňali vpred. Hru dnes zastupuje najväčšia a najprísnejšia svetová agentúra. Množstvo podmienok, odporúčaní, záväzkov, ktoré sme museli splniť. Ale ja licencorov aj chápem. Chceli mať istotu, že charakter a ducha hry plnohodnotne vytvoríme. Budeme aj na Slovensku niesť a šíriť povesť výnimočnosti tejto hry. Ako jediní. Chceme pre každého z divákov zaistiť stopercentné inscenačné naplnenie. Aby sa príjemne báli. Aby boli hrou a niektorými jej momentmi fascinovaní, prekvapovaní.
Na javisku sledujeme hereckú súhru Sone Norisovej, Přemysla Boublíka, Dominiky Žiaranovej a Marcela Ochránka. Humor sa mieša s tajomstvom, dramatické napätie s oslobodzujúcim smiechom. Dovolím si tvrdiť, že takýto zážitok ste v divadle ešte nezažili.
Čo pripravujete najbližšie?
V Divadle komédie už v septembri uvedieme komédiu s pesničkami Chlapský raj. Budú v nej mať hlavné slovo muži. Tí sú dobrovoľne uväznení v CO kryte veľkého nákupného centra, kde sa skrývajú pred nákupnými povinnosťami a fanatickým ošiaľom svojich drahých polovičiek. Ale – ako to už býva zvykom – ak sa stretnú čisto chlapi – hovoria výhradne – o ženách. Diváci sa naozaj majú na čo tešiť. Muži aj ženy.
Ako relaxujete po toľkej práci? V divadle už to asi nebude…
Neuveríte, ale áno. Opäť v divadle. Práve som sa vrátil zo skvelého predstavenia vo Viedni. Ale milujem aj pohrúžiť sa do čítania, vtedy zabudnem na plynutie času, na skutočnú realitu. Som fanúšik súčasných veľkých literárnych príbehov a severského napätia. Ale aj dlhého ranného vyspávania či totálneho ničnerobenia na chalupe… O ktorú sa (bohužiaľ) tiež treba trochu starať. Kolegovia však tvrdia, že v mojom živote nie je veľa takých chvíľ, keď nepracujem. Mňa moja práca neskutočne nabíja. Keď vidíte spokojných a usmiatych divákov, ako odchádzajú po predstavení, tak si poviem: Má to zmysel!
Máte ešte nesplnené sny, ktoré si chcete splniť?
Sú ich plné zošity. Napríklad v podobe zaujímavých divadelných hier, kníh, hudobných opusov, výtvarných zážitkov… Nápadov, postrehov, všedných aj nevšedných okamihov, ktoré ma niečím zaujali. Inšpirovali. A ja len dúfam, že niekedy nanovo ožijú. A kde inde? V divadle. Je to nádherný svet!
Autor: Nora Krchňáková
Foto: Dalibor Krupka
