Podnebie národného parku Kata Tjuta v austrálskej púšti je chudobné na dážď. Ročný odhad je 330 mm zrážkovej vody. Práve životodarná vlaha je vyhľadávanou aj u turistov, ktorí by inak nemohli obdivovať dočasné vodopády Uluru. Po búrke odteká voda z vrcholu skaly a vytvára ilúziu malých vodopádov, ktoré ako tenké biele nitky vinú zhora nadol. Navyše mokrá skala zmení farbu zo sivej na rôzne odtiene červenej, tmavočervenej a hnedej. To šťastie vidieť ich má štatisticky asi len päť percent návštevníkov
Ayers Rock sa týčia 348 metrov nad okolitým terénom. Pieskovcový monolit v tvare oválu má dĺžku 3,6 km a šírku 2,4 km. Materiálovo obsahuje vysoký podiel živca. Jeho spodné svahy sú ryhované eróziou slabších vrstiev hornín, zatiaľ čo na vrchole sú rokliny a kotliny, ktoré po zriedkavých dažďoch vytvárajú obrovské katarakty. Plytké jaskyne na úpätí skaly sú posvätné pre niekoľko domorodých kmeňov. Park je od roku 1987 zaradený na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Najlepšie sa sem dostanete z cca 450 kilometrov vzdialeného mesta Alice Springs.
Mohlo b vás zaujať:
Prírodný unikát: Pieskové duny v Lençóis Maranhenses
Nevadský gejzír Fly vznikol … vlastne omylom
Kalifornské jazero Mono je ako miesto z iného sveta
