Hubbleov vesmírny teleskop sa výraznou mierou pričinil o pochopenie zákonitostí vesmíru, vykonal množstvo zlomových pozorovaní a vytvoril viaceré fascinujúce fotografie. Na začiatku pritom NASA zažila na verejnosti veľkú blamáž, keďže prvé zábery z teleskopu boli rozmazané. K Hubbleovi tak museli letieť astronauti, aby mu nasadili „okuliare“ – techniku, ktorá korigovala konštrukčnú chybu zrkadla. Éra legendárneho teleskopu sa po troch desiatkach rokov pomaly končí a chystá sa vypustenie jeho nástupcu – Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Pomenovaný bol na počesť Jamesa Edwina Webba, ktorý v šesťdesiatych rokoch stál na čele NASA (amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír). Teda v období, keď sa Američania pripravovali na pristátie ľudskej posádky na Mesiaci. S prácami na novom teleskope sa začalo už v roku 1996, pričom pôvodné odhady spomínali ako termín štartu rok 2007. Dátum jeho vypustenia sa následne opakovane posúval, a to kvôli rôznym zdržaniam pri výrobe súčiastok, testovaní, zmenám v dizajne, modernizácií prístrojov a tiež kvôli pandémii covidu. Rovnako tak stúpali aj náklady celého projektu. A to z pôvodnej 0,5 miliardy amerických dolárov na necelých 10 miliárd. Do vesmíru ho pritom nevynesú z americkej pôdy a ani na americkej rakete. Toto má na starosti Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá využije svoju spoľahlivú raketu Ariane 5 a kozmodróm neďaleko Kourou vo Francúzskej Guyane (Južná Amerika).
Rozprestrie sa až vo vesmíre
Začiatok misie jedného z najkomplikovanejších a najdrahších zariadení, aké kedy ľudstvo vytvorilo, je nielen pre vedeckú komunitu veľkou udalosťou, na ktorú sa roky čakalo. Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa bude vo viacerých smeroch odlišovať od svojho predchodcu. Nemá napríklad klasický tvar tubusu, aký má aj Hubble, ale jeho vzhľad mnohým najskôr pripomenie včelie plásty. Jeho primárne zrkadlo totiž tvorí 18 šesťuholníkov vyrobených z berýlia, aby boli ľahké, tenké, ale zároveň pevné a držali svoj tvar aj v extrémnych podmienkach. Teleskop má pritom spolu až štyri zrkadlá. Okrem hlavného primárneho, ktoré je čo najväčšie, aby zachytilo najviac svetla, ešte aj ďalšie tri menšie zrkadlá, do ktorých sa svetlo odrazí predtým, než ho môžu zachytiť samotné prístroje. Hlavné zrkadlo má priemer až 6,5 metra a je tak príliš veľké na to, aby sa vošlo do akejkoľvek rakety, ktorá by ho mohla vyniesť do vesmíru. Preto bude teleskop v nosnej rakete poskladaný a do svojho tvaru sa rozloží až vo vesmíre. Štart bude pre Jamesa Webba skutočnou zaťažkávacou skúškou, keďže bude musieť vydržať obrovské vibrácie či teplotné výkyvy. Pre porovnanie zrkadlo Hubbleovho teleskopu malo priemer len 2,5 metra.
Prípadná oprava je nereálna
Teleskop, na ktorého príprave a výrobe sa podieľali tisícky vedcov a inžinierov z pätnástich krajín vrátane Českej republiky, je schopný zachytávať nielen viditeľné svetlo, ale aj infračervené žiarenie. To mu umožní študovať vzdialenejší vesmír a „pozrieť sa“ ďalej do minulosti. Vedcom by tak mal pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázky týkajúce sa formovania prvých galaxií, vzniku hviezd, exoplanét či čiernych dier. Zároveň bude schopný vytvoriť fascinujúce zábery z vesmíru, ktoré zrejme najviac spopularizovali Hubbleov teleskop medzi širokou verejnosťou. Dôležitým prvkom JWST je aj jeho svetelný a tepelný štít, ktorý chráni citlivé vedecké prístroje pred teplom a žiarením zo Slnka. Ochranný štít pozostáva z piatich vrstiev, ktoré sú tenké ako ľudský vlas a do veľkosti tenisového kurtu sa rozprestrú až vo vesmíre rovnako ako zrkadlo. Nový teleskop nebude na rozdiel od Hubblea umiestnený na nízku obežnú dráhu, ale do blízkosti tzv. libračného bodu L2, ktorý je od Zeme vzdialený zhruba 1,5 milióna kilometrov. To je približne štyrikrát ďalej ako Mesiac. Teleskop bude okolo bodu L2 neustále obiehať, aby mohol komunikovať so Zemou a nebol kompletne v tieni, pretože energiu na činnosť mu poskytujú solárne panely. Umiestnenie do tohto miesta okrem iného znamená, že na rozdiel od Hubbleovho teleskopu nebudú so súčasnou technikou možné jeho dodatočné opravy či výmena prístrojov.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba
Hmotnosť: 6,5 tony
Rozmery: 20 x 14 metrov
Dátum štartu: 25. december 2021, 12:20 UTC hod
Dĺžka misie: 10 rokov (plán)
Mohlo by vás zaujať:
Vyhrala nad rakovinou a letela do vesmíru
Michaela Musilová: Slovenská veliteľka marťanskej misie na Havaji
Skúsime to cez vesmír. Veľké ambície si žiadajú veľké investície
