Nielen pre vedecké kruhy zaujímavú správu priniesol aj web bbc.com. Obrázok bol nasnímaný infračerveným žiarením Gemini North Telescope na Havaji a je jedným z najostrejších pozorovaní planéty, aké kedy bolo urobené zo Zeme. Na dosiahnutie tohto rozlíšenia vedci použili techniku pomenovanú ako „šťastné zobrazovanie“, ktorá odstraňuje rozmazaný efekt pozerania turbulentnou atmosférou Zeme. Spojením všetkých „šťastných záberov“ do jedného celku sa objaví jasnosť, ktorá presahuje jedinú expozíciu.
Infračervené žiarenie (je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.) sa teraz použilo na videnie okolo hmly a tenkých mrakov v hornej časti atmosféry Jupitera, aby vedci dostali príležitosť hlbšie preniknúť do vnútorných vrstiev planéty. Vedci chcú lepšie porozumieť tomu, čo vytvára a udržiava meteorologické systémy plynových gigantov, najmä veľké búrky, ktoré môžu zúriť celé desaťročia a dokonca aj storočia.
Pár faktov o planéte Jupiter
– piata planéta od Slnka
– najväčšia a najťažšia planéta našej slnečnej sústavy
– má 318 krát väčšiu hmotnosť ako má Zem
– vznik planéty: pred cca 4,6 – 4,7 miliardami rokov
– otočenie okolo svojej osi: cca 10 hodín
– obeh okolo Slnka: necelých 12 rokov
– zloženie atmosféry: vodík 86 %, hélium~14 %, metán 0,1 %, vodná para 0,1%, amoniak (čpavok) 0,02 %, etán 0,0002 %, fosfín 0,0001 %, sírovodík <0,0001 %
– počet satelitov: 67 (potvrdených)
– najznámejšie Mesiace: Ganymedes, Callisto, Europa, Io
– pôvod mena: po rímskom bohovi Jupiterovi
Mohlo by vás zaujať:
Vedci majú ohľadom dávnych riek na Marse už jasno
Našu Zem stále bombardujú meteority. Ten počet vás zaskočí
Takýto astronomický objav sa nestáva často
