Si teda anjel s rožkami?
Na prvý pohľad u mňa asi ozaj prevláda krehkosť, ale inak som baran. Tvrdohlavý, cieľavedomý. Žiadna tichosť a milota.
Čím sa ešte cítiš?
Herečkou a moderátorkou. Troška i modelkou, ale to už pozvoľna odznieva…
Ako odznieva niečo, čo úplne nezaznelo?
Odznieva modeling. Nevravím, že som v branži dosiahla vrchol, ten ešte len príde. Mám za sebou viacero súťaží miss, objavila som sa v televíznych seriáloch, v Divadle Aréna, moderujem eventy a točím reklamy v Prahe a vo Viedni.
Vraj hráš aj v Paneláku?
Áno, hrám v Paneláku.
Vnímaš ho ako niečo, čo beží popri večernom umývaní zubov a iných prípravách na budúci deň?
Každý dobrý seriál má svojich stálych divákov, ktorí nevynechajú ani
jednu časť. Ja ho však vnímam presne tak, ako znela otázka… len ako akési zvukové pozadie.
Si dobrá? Nenechajú ťa scenáristi zomrieť?
Jasné. Ale toto je otázka pre diváka. Mám tam menšiu postavu, recepčnú v sanatóriu M-Klinik a snažím sa ju hrať dobre. Verím, že moja postava nezomrie, ale
naopak, začne rásť.
Ukazuješ na verejnosti viac svoje krídla alebo rožky?
Na javisku troška exhibicionizmu neuškodí, lebo spätná väzba s publikom je na nezaplatenie.
A ak sa o tebe hovorí, si rada?
Som rada, ak sa o mne sem-tam napíše, ale nie o tom, ako som si išla do lekárne kúpiť leukoplast. No a aby som bola hotová z toho, že ma niekto spozná na ulici, mi nehrozí.
Rodičia v Strážskom by sa potešili…
Ale veď oni sú radi, že dcérka vyhrávala Hviezdoslavov Kubín či vyštudovala v Banskej Bystrici herectvo.
Strážske… to nie je ten kraj, kde sa ľudia pýtajú: ,,Herečka? Kua je to!“
Doma sme sa nad takýmito hlúposťami dávno povzniesli…
Ale robí ti dobre, ak miešaš kávičku trebárs s nejakým slávnym kolegom…
Už som prešla touto fázou. Tí ľudia sú normálni, ale niektorí pre mňa dokonca neprijateľní. Veľmi sa s nimi nestretávam, viac priateľov mám mimo šoubiznisu.
Aj frajera?
Nemám. Takéto rastlinky nepestujem. Čiže, dá sa zasadiť hocičo…
Pôda je vhodná?
Spomínam si aj na pichliače. Nemám však doma herbár ani vypreparovaných expriateľov. Mojich chlapov by som spočítala na jednej ruke.
Zaspomínaj na prvé milovanie…
Ach… to nie…
Tak na prvú pusu…?
Všelijaké očakávania šestnásťročnej dievčinky, a potom som si povedala: „Tak toto je to, o čom všetci rozprávajú?“ Podobné to bolo aj s prvým milovaním.
Pýtame sa každej kočky z titulky: Predstava pekného večera?
S niekým, s kým sa cítim dobre, potom aj večer vyjde dobre. Osoba s veľkou dušou. Nepotrebujem na to vaňu, sviečky ani kaviár. Ide o vnútorný pocit…
Veď o ňom chcem hovoriť… Veľký a silný… ehm… vnútorný pocit…
… aj s malým gašparkom sa dá zahrať veľké divadlo…
