Príbeh Alžbety Bátoriovej poznáme najmä z legendárnych rozprávaní. Shelley Puhak sa vracia k historickým dokumentom a archívnym materiálom, aby oddelila doložené fakty od stáročných mýtov. Vznikla tak kniha Krvavá grófka.
Meno Alžbety Bátoriovej vyvoláva dodnes predstavy o mučení, krvavých kúpeľoch a stovkách zavraždených dievčat. Čachtická pani sa stala jednou z najdesivejších postáv európskych dejín a jej príbeh inšpiroval knihy, filmy aj hororové legendy. Čo ak však veľká časť toho, čo o nej vieme, nie je pravda?
Podľa známeho príbehu mala Alžbeta Bátoriová mučiť a zavraždiť až 650 mladých dievčat a žien. Ich krv údajne používala na kúpele, pretože verila, že si tak zachová mladosť a krásu. Na jej panstve sa vraj odohrávali nepredstaviteľné krutosti a keď kráľovskí vyšetrovatelia v roku 1610 prenikli do jej sídla, odhalili hrôzy, ktoré sa neskôr stali základom jednej z najznámejších kriminálnych legiend.
Lenže práve číslo 650 je jedným z najväčších otáznikov celého prípadu. Odkiaľ pochádza? Kto ho vyslovil a na základe akých dôkazov? A čo z príbehu o kúpaní v krvi je historicky doložené a čo pribudlo až v neskorších rozprávaniach?
Shelley Puhak sa nepokúša iba zopakovať známu legendu. Naopak, preveruje jej jednotlivé časti a ukazuje, ako sa z historickej ženy postupne stala takmer nadprirodzená príšera.
Kniha sa začína ešte pred samotným pádom grófky. Prvá časť mapuje roky 1603 až 1609, keď sa po smrti manžela Františka Nádašdyho Alžbeta ocitla v mimoriadne silnom postavení. Spravovala rozsiahle majetky, zastávala významnú spoločenskú a politickú úlohu a mala pod kontrolou obrovské územia i množstvo poddaných. Práve jej bohatstvo, vplyv a postavenie ženy bez žijúceho mužského ochrancu považuje autorka za dôležitý kontext pri skúmaní udalostí, ktoré nasledovali.
Druhá časť sa venuje rokom 1610 až 1614, teda vyšetrovaniu, zatknutiu a posledným rokom grófkinej života. Bátoriová sa nikdy nedočkala riadneho súdneho procesu, v ktorom by mohla predložiť svoju obhajobu a čeliť obvineniam pred súdom. Zomrela v roku 1614 v domácom väzení na Čachtickom hrade.
Veľkou prednosťou knihy je jej výskumný základ. Napokon, v závere nájdete takmer 30 strán zoznamu literatúry, aj poznámky, register, či pár fotografií a dobových kresieb. Autorka pracovala s dobovou korešpondenciou, denníkmi, výpoveďami a ďalšími historickými dokumentmi. Mnohé z nich sú napísané v starej maďarčine, latinčine, nemčine či slovenčine, preto si pri prepisoch a prekladoch prizvala odborníkov na historické pramene.
Zaujímavosťou je aj jej osobná väzba na náš región. Shelley Puhak má slovenské korene z otcovej strany a pri výskume navštívila aj Čachtice. V poďakovaní spomína odborníkov a pracovníkov slovenských archívov, Spišskú kapitulu aj ľudí, ktorí jej pomohli spoznať miesta späté s príbehom grófky.
Ak vás zaujíma história Čachtíc, skutočné kriminálne prípady a príbehy žien, ktorých osudy poznačili mocenské boje, kniha Krvavá grófka ponúka oveľa viac než iba ďalšiu verziu známej legendy. Možno po jej prečítaní už nebudete na Krvavú grófku pozerať rovnako.
