Ľudstvo prosperuje, Trisolarčania už nie sú iba vzdialenou hrozbou a staré konflikty vyzerajú ako kapitoly z učebnice dejepisu. Lenže niektoré rozhodnutia majú následky aj po storočiach.
Liou Cch´-Sin v tretej časti trilógie Problém troch telies posúva príbeh ešte ďalej – je tu Smrť nesmrteľnosti.
Na prvý pohľad je to vlastne dobrá správa. Ľudstvo prežilo. Konflikt s Trisolarčanmi, ktorý sa zdal ešte donedávna neodvratný, sa dostal do novej fázy a civilizácia si môže vydýchnuť. Technológie napredujú, vedomosti sa vymieňajú spôsobom, o akom sa ľuďom z minulosti ani nesnívalo, a zdá sa, že medzi oboma civilizáciami sa dokonca začína vytvárať určitá forma porozumenia. Lenže pri Liou Cch´-Sinovi je práve toto okamih, keď by mal čitateľ spozornieť.
Do tohto sveta sa vracia Čcheng Sin, letecká inžinierka pochádzajúca zo začiatku 21. storočia. Po dlhom spánku sa prebudí v úplne inej ére. A práve jej príchod vytiahne na svetlo program, ktorý vznikol ešte počas trisolarskej krízy. Človek by si povedal, že staré plány už nemusia byť potrebné. Lenže čo ak práve preto, že sme ich kedysi vytvorili, nemôžeme jednoducho predstierať, že neexistujú?
Jedna z vecí, ktoré robia túto sériu zaujímavou, je spôsob, akým autor pracuje s predstavou mimozemskej civilizácie. Trisolarčania nie sú len ďalší filmoví „ufóni“, ktorí priletia na Zem a začnú ničiť mestá. Omnoho znepokojivejšia je samotná predstava, že vo vesmíre môžu existovať civilizácie, ktorých uvažovanie, technológie a predstava času sú od ľudských úplne odlišné. A potom nastáva nepríjemná otázka: Ak nevieme, čo si myslí druhá civilizácia, naozaj jej môžeme dôverovať? Práve na hranici medzi dôverou, strachom a pudom sebazáchovy sa odohráva veľká časť kúzla tejto trilógie.
Postava Čcheng Sin je pritom zaujímavá práve preto, že do nového sveta neprichádza ako niekto, kto ho pomáhal vytvoriť. Ona doň jednoducho vstúpi. Predstavte si, že zaspíte a zobudíte sa o stáročia neskôr. Ľudia používajú technológie, ktoré nepoznáte. Spoločenské pravidlá sa zmenili. Veci, ktoré boli kedysi otázkou života a smrti, sú možno iba historickou poznámkou. A ľudia sa na udalosti, ktoré boli pre vás súčasnosťou, pozerajú ako na dávnu minulosť. Takýto motív dáva príbehu zvláštnu ľudskú rovinu.
Liou Cch´-Sin získal v roku 2015 cenu Hugo za Problém troch telies a za Smrť nesmrteľnosti získal v roku 2017 cenu Locus. Aj tento diel bol zároveň nominovaný na cenu Hugo v kategórii najlepší román. Nie je to náhoda. Jeho sci-fi totiž funguje na dvoch úrovniach. Na jednej strane ponúka veľký príbeh o civilizáciách, technológiách a vesmíre. Na druhej strane neustále podkopáva predstavu, že ľudstvo je prirodzeným pánom situácie.
Vypočujte si úryvok. Číta Lucia Vráblicová.
Séria Problém troch telies sa postupne mení. Z pôvodnej záhady a prvého kontaktu sa stáva rozsiahle rozprávanie o civilizáciách, moci a budúcnosti ľudstva. V Smrti nesmrteľnosti sa tento oblúk uzatvára spôsobom, ktorý mierou predstavivosti siaha ďaleko za bežné hranice sci-fi. Nie je to teda kniha, ktorú by som odporúčal iba fanúšikom vesmírnych lodí, mimozemšťanov a technologických vychytávok.
Práve naopak.
Liou Cch´-Sin má čo ponúknuť. Jeho svet je obrovský, miestami až znepokojivo chladný, ale zároveň v ňom zostáva niečo veľmi ľudské: strach z neznámeho, túžba prežiť, potreba chrániť svojich blízkych a večná otázka, či rozhodnutie, ktoré sa dnes zdá správne, nebude o sto rokov najväčšou chybou našej civilizácie. A ak ste čítali Problém troch telies a Temný les, toto je pochopiteľne kniha, ktorú budete chcieť mať po ruke. Smrť nesmrteľnosti.
Z angličtiny preložila Jana Seichertová.
Milan Buno, knižný publicista
