Už dlhé roky patrí medzi najvýraznejšie televízne moderátorky na Slovensku, no stále pôsobí prirodzene, pokojne a autenticky. Kvetka Horváthová v rozhovore pre BREAK otvorene hovorí o zákulisí živého vysielania, silných životných príbehoch, ženskosti aj o tom, prečo dnes viac dôveruje veciam, ktoré prichádzajú prirodzene.
- Ste jednou z najdlhšie pôsobiacich televíznych moderátoriek na Slovensku. Čo vás po všetkých tých rokoch pred kamerou stále baví najviac?
Všetko, čo súvisí s touto prácou. Od prípravy na vysielanie po samotný živý prenos. Rôznorodosť tém, rozhovory s hosťami, stretnutia s kolegami, adrenalín zo živého vysielania, improvizácia…
- Teleráno pôsobí veľmi prirodzene a uvoľnene. Aká je Kvetka Horváthová pár minút pred živým vysielaním?
Napriek skorému rannému vstávaniu prichádzam do práce vždy s úsmevom na perách, dobrou náladou a energiou. Pár minút pred vysielaním so šálkou kávy v ruke rozoberáme s kolegami vysielanie, vítam v televízii prvých hostí a prechádzam si s nimi obsah našich rozhovorov.
- Máte pri svojej práci ešte stále chvíle, keď vás niečo pred kamerou dokáže prekvapiť alebo vyviesť z komfortnej zóny?
Kedysi ma vedeli zaskočiť situácie ako napríklad menej zhovorčivý hosť, čo býva často zapríčinené trémou pred kamerami. Vtedy musí moderátor vyplniť čas vymedzený na daný rozhovor a výrazne pomôcť hosťovi s odpoveďami. Alebo príliš zhovorčivý hosť, s ktorým sa počas rozhovoru nemusíte dostať k pointe ani prejsť s ním všetky pripravené otázky. Dnes už po rokoch skúseností som pripravená na takéto a rôzne iné situácie, ktoré prináša priamy prenos, teda živé vysielanie. A to čaro neopakovateľnosti mám na takýchto reláciách najradšej.
- Po rokoch práce v televízii máte určite výborne vybudovanú intuíciu na ľudí. Stalo sa vám niekedy, že vás prvý dojem úplne oklamal?
Naučila som sa neprikladať význam prvému dojmu z ľudí, lebo často môže byť klamlivý. Pre mňa je dôležité rozprávať sa s ľuďmi, vypočuť si ich, naladiť sa na ich, ako sa hovorí, vlnovú dĺžku. Pokiaľ s človekom nemáme osobnú skúsenosť, nemali by sme ho hodnotiť.
- Moderovali ste viacero úspešných televíznych relácií. Ktorý formát vám bol osobnostne najbližší?
Neviem si vybrať jeden konkrétny, pretože každý z nich bol iný a každý mal pre mňa svoje čaro. Či to bola Farma, ktorú som moderovala deväť sérií, alebo Pevnosť Boyard, ktorú sme nakrúcali vo Francúzsku, či Veľký mliečny sen, v ktorom sme spolu s Vilom Rozborilom plnili divákom ich priania, alebo publicistická relácia Reflex. Na každú z relácií, ktorú som moderovala, mám len tie najkrajšie spomienky.
- Máte za sebou množstvo rozhovorov aj silných televíznych momentov. Na ktorý si dodnes spomeniete úplne najintenzívnejšie?
Tých momentov je tiež veľa. Stretla som veľa krásnych ľudí so silnými príbehmi. Ale asi ten, na ktorý nikdy nezabudnem, je príbeh môjho kamaráta, ktorého sme vyspovedali v Reflexe a pozvala som si ho aj do Telerána. Kamilovi zlyhalo srdce a istý čas žil s umelým berlínskym srdcom. Mal vtedy 35 rokov a všade, kam sa pohol, nosil so sebou na chrbte 12-kilový batoh, ktorý ho držal pri živote. Mal krásnu manželku Peťku, s ktorou plánovali rodinku, mal pred sebou celý život a čakal na transplantáciu srdca. Dočkal sa a zo začiatku to vyzeralo nádejne. Ešte deň pred transplantáciou som s ním hovorila. Po operácii som bola každý deň v kontakte s jeho ženou. Veci sa však po nejakom čase skomplikovali a mňa zasiahla smutná správa, že Kamilov organizmus to nezvládol. Slzy však vystriedala veľká radosť – od Peťky som sa dozvedela, že pod srdiečkom nosí ich spoločné dieťatko. V malom Tadejovi, ktorý bude mať v októbri dva roky, je tu s nami Kamil aj naďalej.
- Diváci vás vnímajú ako elegantnú a kultivovanú ženu. Ako sa za tie roky zmenil váš pohľad na ženskosť a krásu?
Asi je môj pohľad do istej miery ovplyvnený aj módnymi trendmi, lebo zatiaľ čo v minulosti som považovala za ženský iba sukňový kostým alebo šaty s lodičkami, tak dnes sa mi páčia rôzne kombinácie, ako napríklad tenisky so šatami, džínsy s lodičkami a so sakom a podobne. Sú však veci, na ktoré sa môj pohľad, čo sa týka ženskosti a krásy, nemení, a to je starostlivosť o seba, o svoj zovňajšok, ale aj o svoje vnútro.
- V dnešnej dobe sociálnych sietí sa často kladie dôraz na dokonalosť. Čo je podľa vás na žene naozaj príťažlivé?
Na túto otázku podľa mňa neexistuje nejaká univerzálna odpoveď, lebo príťažlivosť je taká subjektívna. To, čo ja môžem považovať za príťažlivé, iný nemusí. Na každom človeku by mala byť najkrajšia jeho originalita.
- Ste typ ženy, ktorá potrebuje mať všetko pod kontrolou, alebo si viete dopriať aj pokoj a spontánnosť?
Pri niektorých veciach som rada, keď ich mám pod kontrolou. Ale je veľa vecí, ktoré sa nedá nejakým spôsobom ovládať, a tak to má byť. Ak si človek uvedomí, čo je v jeho moci a čo nie, menej zbytočne míňa svoju energiu na to neovplyvniteľné a má väčší pokoj. A čo sa týka spontánnosti, keď je na ňu priestor, napríklad vo vysielaní, nakrúcaní videí na sociálne siete alebo pri cestovaní, to milujem. /úsmev/
- Máte ešte dnes nejaké profesijné sny alebo výzvy, ktoré by ste si chceli splniť?
Momentálne nemám žiadne špeciálne profesijné sny, pretože mám pred sebou viacero pracovných výziev, ktorým sa už aktívne venujem. Tak uvidíme. /úsmev/
- Ako oddychujete po náročných pracovných dňoch? Čo vám najviac dobíja energiu?
Napríklad varenie a pečenie – z tohto môjho koníčka majú veľkú radosť aj manžel a dcéra. Rada tiež siahnem po dobrej knihe, milujem každodenné večerné prechádzky s mužom a našou fenkou Fany, spoločné rodinné sledovanie seriálov a cestovanie.
- Aké vlastnosti si na ľuďoch najviac vážite?
Priateľskosť, dobrosrdečnosť, prajnosť…
- Čo vás v poslednom období najviac potešilo, pracovne alebo súkromne?
Ja sa snažím žiť tak, že každý deň si nájdem niečo, z čoho sa teším. Nejde teda o nejaké veľké veci, skôr o maličkosti. Napríklad ma potešilo fotenie pre časopis Break.
- Keby ste si mohli dopriať jeden úplne ideálny deň bez povinností, ako by vyzeral?
Bez budíka, bez telefónu, bez pocitu, že sa niekam musím ponáhľať, že musím stihnúť nejaký termín. Raňajky do postele, dlhá prechádzka, najlepšie s teleportovaním sa niekam k moru alebo do hôr. Masáž, dobré jedlo, kniha, čas s ľuďmi, ktorých mám rada. Večera pri západe slnka s mojou rodinou. A potom teleportovanie sa späť do mojej postele.
- Keby ste mali jednou vetou opísať aktuálne životné obdobie, ktoré práve prežívate, aká veta by to bola?
Prestávam naháňať veci, ktoré ku mne nepatria, a viac dôverujem tomu, čo prichádza prirodzene.
DOTAZNÍK
- Rodné mesto? Bánovce nad Bebravou
- Káva alebo čaj? Káva
- Máte radšej more alebo hory? Aj aj
- Vaša obľúbená časť dňa? Ráno
- Spontánnosť alebo plánovanie? Aj aj
- Cestovateľský sen? Čína
- Ktoré mesto má pre vás výnimočnú atmosféru? Kyoto v Japonsku
- Najlepší spôsob relaxu? Varenie/pečenie
- Vaša najobľúbenejšia vôňa? Leto po daždi
- Životné krédo? Najväčšia sloboda je prestať sa báť, čo si myslia ostatní
autor: Jozef Grondžák foto: Katarína Petrášová – PORTRAITS dress a styling: Zuzana Haková
vizáž: Olha Khomich vlasy: Puneiko Vitaliia miesto: TK Lokomotíva
