Niektoré trilery vás nútia obracať stránky… Bludiská vás prinútia vracať sa späť. Každá kapitola totiž mení význam tej predchádzajúcej a každá odpoveď otvára ďalšiu otázku. Kráľ francúzskeho trileru Franck Thilliez pripravil finále série Caleb Traskman ako dôsledne premyslené psychologické puzzle.
Príbeh sa rozbieha nálezom brutálne zavraždeného muža pri horskej chate. Vedľa tela sedí žena, ktorá si nepamätá vlastné meno ani to, ako sa na miesto dostala. V ruke zviera čierneho strelca zo šachovej súpravy. Symbol, ktorý pôsobí ako odkaz, len zatiaľ nikto netuší, komu je určený. Vyšetrovania sa ujíma policajtka Camille Nižinská. Nie je to typ vyšetrovateľky, ktorá robí teatrálne gestá alebo sa spolieha na šťastie. Premýšľa, skladá fakty a postupne zisťuje, že tento prípad sa nedá vyriešiť klasickým spôsobom.
Pomôcť by mohol psychiater Marc Fibonacci. Ešte pred stratou pamäti mu totiž záhadná žena stihla rozpovedať svoj neuveriteľný príbeh. Lenže čo ak si nepamätá preto, že zabudla? Alebo preto, že zabudnúť musela?
Na prvý pohľad pôsobia jednotlivé dejové línie ako samostatné poviedky. Novinárka Lysine nájde vo svojej schránke desivý filmový záznam, ktorý by si nikto dobrovoľne nepustil ani počas bieleho dňa.
Psychologička Véra sa pre svoju precitlivenosť na elektromagnetické žiarenie sťahuje do odľahlej oblasti, kde dúfa v pokoj. Namiesto neho prichádza nepokoj.
Spisovateľka Léane cíti, že sa schyľuje k tragédii. A vy veľmi rýchlo pochopíte, že jej intuícia nie je planým poplachom.
Julie prežíva psychické peklo po únose známym autorom románov. Je to jedna z dejových línií, pri ktorej si možno uvedomíte, že fyzické násilie nie je vždy tým najhorším druhom násilia.
Napokon je tu Ariadna. Mladá žena, ktorá posadnuto kreslí bludiská. Nie ako umelecké diela. Skôr ako človek, ktorý nimi potrebuje niečo povedať.
Spočiatku sa zdá, že medzi nimi neexistuje spojenie. Lenže Thilliez presne vie, koľko informácií môže čitateľovi odhaliť a koľko si ešte nechá pre seba.
Na obálke nájdete nenápadnú prevrhnutú šachovú figúrku. Nie je tam náhodou. Celý román totiž pripomína dobre premyslenú šachovú partiu. Každá postava je figúrkou, každý dialóg je ďalší ťah a každá kapitola posúva situáciu tak nenápadne, že si dôležitý moment často uvedomíte až o sto strán neskôr. Bludiská nie sú postavené na lacných šokoch. Autor nami nemanipuluje tým, že zatají dôležité informácie. Skôr ich podáva spôsobom, ktorý spočiatku vyzerá úplne obyčajne.
Vypočujte si úryvok. Číta Boris Farkaš.
Ak máte radi psychologické trilery, ktoré sa nespoliehajú len na brutalitu, ale na inteligentnú konštrukciu príbehu, Bludiská patria medzi knihy, ktoré by ste nemali obísť. Franck Thilliez opäť potvrdzuje, že vie vytvoriť príbeh, v ktorom sa nestratia len jeho postavy. Na chvíľu sa v ňom stratí aj čitateľ. A práve to je na tejto knihe také návykové.
Milan Buno, knižný publicista
