Sociálne siete mali spájať ľudí, šíriť informácie a posilňovať demokraciu. Namiesto toho sa čoraz častejšie hovorí o polarizácii spoločnosti, závislosti od obrazoviek, šírení dezinformácií a strate schopnosti viesť normálny dialóg. Publicista a komentátor Samo Marec vo svojej knihe Sociálne siete musia byť zničené prináša ostrú, miestami provokatívnu, no zároveň premyslenú úvahu o tom, ako nás digitálne platformy za necelé dve desaťročia zmenili… A prečo by sme sa nad ich fungovaním mali vážne zamyslieť.
Už samotný názov knihy vzbudzuje pozornosť. Samo Marec však nevolá po vypnutí internetu ani po návrate do analógového sveta. Jeho cieľom je upozorniť na problém, ktorý sa podľa neho stal jednou z najväčších spoločenských výziev súčasnosti. Otvorene tvrdí, že sociálne siete v ich dnešnej podobe nefungujú v prospech používateľov. Ich hlavným cieľom nie je informovať, vzdelávať či spájať ľudí, ale udržať ich čo najdlhšie na obrazovke. A práve tomu sú prispôsobené algoritmy, ktoré rozhodujú o tom, čo vidíme, čo nás rozčuľuje, čoho sa bojíme a čomu venujeme pozornosť.
Marec svoje argumenty podáva formou manifestu či pamfletu. Text je svižný, úderný a písaný jazykom, ktorý je prístupný širokému publiku. Nejde o akademickú štúdiu plnú grafov a štatistík, hoci autor čerpá z množstva odborných zdrojov a výskumov.
Keď sa realita rozpadá na tisíc verzií
Jednou z najsilnejších tém knihy je otázka pravdy a reality. Sociálne siete podľa autora vytvárajú prostredie, v ktorom si každý môže nájsť vlastnú verziu sveta. Algoritmy nás uzatvárajú do informačných bublín a posilňujú názory, ktoré už máme. Výsledkom je spoločnosť, ktorá sa nedokáže zhodnúť ani na základných faktoch. Ľudia žijú vedľa seba, no akoby obývali rozdielne svety. Práve tento rozpad spoločnej reality považuje Marec za jednu z najväčších hrozieb súčasnosti.
Kniha pritom nehovorí len o politike. Dotýka sa aj medziľudských vzťahov, duševného zdravia, médií či schopnosti sústrediť sa. Autor presvedčivo ukazuje, ako sa z pozornosti používateľov stala obchodovateľná komodita.
Samo Marec nezostáva pri abstraktných úvahách, ale využíva konkrétne príklady a osobné skúsenosti. Mimoriadne pôsobivý je príbeh pána Jána, obyčajného slovenského dôchodcu, ktorý sa počas pandémie postupne dostáva do sveta konšpiračných teórií. Autor na jeho osude ukazuje, ako algoritmy nenápadne menia informačné prostredie človeka a postupne ovplyvňujú jeho pohľad na svet.
Práve takéto príklady dodávajú knihe ľudský rozmer. Čitateľ si uvedomí, že nejde o vzdialený problém technologických gigantov, ale o niečo, čo sa dotýka rodín, priateľstiev a každodenného života.
Sociálne siete musia byť zničené!
Najväčšou silou knihy je kombinácia naliehavosti, humoru a osobného pohľadu. Samo Marec nepôsobí ako moralista, ktorý sa stavia nad ostatných. Naopak, priznáva, že aj on sám je súčasťou systému, ktorý kritizuje. Text je písaný inteligentne, no zároveň čitateľsky veľmi príťažlivo. Autor dokáže zložité technologické a spoločenské problémy vysvetliť jednoducho a zrozumiteľne. Kniha núti zamyslieť sa nad tým, koľko času venujeme sociálnym sieťam a aký vplyv majú na naše názory, emócie a vzťahy.
Sociálne siete musia byť zničené by si mal prečítať každý, kto používa Facebook, Instagram, TikTok, X alebo inú sociálnu platformu. Mimoriadne zaujímavá bude pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o médiá, politiku, technológie a fungovanie modernej spoločnosti. Ocenia ju aj rodičia, učitelia či ľudia pracujúci v médiách, pretože ponúka množstvo podnetov na diskusiu o tom, ako digitálne technológie formujú mladú aj staršiu generáciu.
Aj keď nemusíte súhlasiť so všetkými jeho závermi, len máloktorá slovenská kniha dokáže tak presvedčivo pomenovať problémy digitálnej doby. Je aktuálna, odvážna, miestami znepokojivá, ale práve preto stojí za prečítanie. Po jej dočítaní sa na svoj mobil a sociálne siete pravdepodobne budete pozerať trochu inými očami.
