V rámci našej už pravidelnej, ale zato stále viac a viac inšpiratívnej, rubriky v exkluzívnej spolupráci s podcastom MARAKUA sme si pripravili rozhovor s herečkou Ivanou Kubáčkovou (37). Úspešný podcast MARAKUA pod taktovkou Štefana Martinoviča a Michaely Majerníkovej vás nabije svojou uvoľnenou atmosférou. Podcast vychádza každý týždeň a za jeho tvorbou stojí ZAPO.
Tento podcast sa nahrával na začiatku leta, keď sa pre hercov začali divadelné prázdniny. A presne tam nasmerovali Števo s Miškou svoju úvodnú reč. Čo robí počas divadelných prázdnin práve Ivana Kubáčková? „Prvé týždne leta dospávam. Dovolenky si nebookujem dopredu. Čo príde, to príde,“ začína svoje rozprávanie a výber miesta pobytu upresňuje: „Som skôr ten typ človeka, ktorý nevydrží na slnku, takže som buď vo vode, až kým nemám premočené prsty a pery vyštípané od soli, alebo som stále v pohybe, napríklad si zahrám volejbal. A za tie roky som zistila, že si vyberám miesta, ktoré sú nám podobné. Taký Egypt vôbec nie je pre mňa, je tam už príliš horúco. Ale čo musím povedať, užila som si tam šnorchlovanie.“
VÝBER KARIÉRY
A od letných plánov sa rozhovor prehupol na úplný začiatok –ako sa Ivana vlastne dostala k herectvu? Začala aj ona ako väčšina detí s recitáciami a podobne? „Vôbec nie. Mňa to ako dieťa ťahalo vždy k športu. A vlastne aj stále ťahá. Ale
ako správne slovenské dieťa som aj ja chodila do folklórneho súboru a hrala som aj na klavíri. Bavilo ma to, ale v určitom veku som pocítila, že to nie je ono. A aj okolie mi to tak trochu dávalo najavo – vlastne mi priamo hovorili, aby som radšej nespievala. A mali aj pravdu. Viac ma bavil tanec, nikdy som nespievala sólo a nemala som rada ten piskľavý výkrik. A do dnešného dňa nemám rada ženy, ktoré pištia,“ opisuje svoju krátku kariéru folkloristky.
Potom sa prostredníctvom svojej spolužiačky na strednej škole zoznámila s basketbalom. „Veľmi sa mi to zapáčilo. Aj môj ocino hrával basketbal počas vysokej školy. Tak som presvedčila rodičov a skúsila som. Bolo to náročné, lebo som začínala neskôr ako ostatné dievčatá a bolo veľmi ťažké ich dobehnúť. Ani sa mi to nepodarilo. A keďže som nechodila už ani na folklór, ani na klavír a basketbal mi nevyšiel, začala som uvažovať, čo ďalej. Náhodou som sa dostala do Bieleho divadla a potom som išla na prijímačky na VŠMU. A som rada, že ma zobrali, lebo druhý raz by som to skúšať už nešla,“ vysvetľuje.
DIVADELNÝ ZLOM
Podcast sa niesol v dobrej nálade a atmosfére, potom prišla tá zákerná otázka: Takže si sa nakoniec rozhodla správne? „Samozrejme, prišla aj otázka, či som sa dobre rozhodla a najmä tie pocity s tým spojené. Najviac v treťom ročníku. Mnoho mojich spolužiakov sa mihlo v seriáloch alebo divadlách a ja stále nič. Tak som si dala prihlášku na marketingovú komunikáciu, kam ma však nezobrali. Čo bolo nakoniec aj dobré. Takéto krízy občas nastanú, ale treba ich prežiť. Ale priznám sa, stále občas mávam v sebe tú neistotu, či som sa rozhodla správne pre herectvo,“ dodáva talentovaná herečka s množstvom ocenení a skvelých úloh na svojom konte. Ivana najdlhšie pôsobila v Žiline – desať rokov, a potom v Nitre, kde ukončila svoju piatu divadelnú sezónu. „Do Žiliny som išla s tým, že tam pôjdem na rok popri škole. Skúsim, aké to je v divadle, naberiem skúsenosti. A zrazu, ani neviem ako, z toho bolo desať rokov. Potom mi prišla ponuka z Nitry a zvažovala som všetky za a proti. Nakoniec vyhrala diaľka, keďže stále bývam v Bratislave. V Žiline som vždy prespávala, ale z Nitry teraz chodím po odohratí predstavenia rovno domov,“ opisuje svoje pôsobenie.
NA OBRAZOVKÁCH
Ivana však nie je len divadelná herečka, ale poznáme ju aj z viacerých televíznych seriálov. Zahrala si aj hlavnú ženskú postavu v Einsteinovi. K seriálom však patria aj rôzne promo akcie pre novinárov, z ktorých má Ivana množstvo zábavných príhod. Einstein sa napríklad promoval bez nej, lebo mala divadelné povinnosti, alebo ju nikto z novinárov nespoznal a pomýlili si ju so svojou kolegyňou, keď hrala v Búrlivom víne. Obaja moderátori sa pri rozprávaní zabávali, pričom Števo poznamenal, že by Ivana pokojne mohla robiť aj svoj vlastný stand-up. „Ale mne to veľa ľudí hovorí! Ale ja osobne mám pocit, že by som tých ľudí unudila,“ vyznala sa herečka, ktorá však rozhodne nemá pravdu. Náš
podcast Marakua s hosťom Ivanou Kubáčkovou nás nesmierne bavil. Veď presvedčte sa sami.
Čo v podcaste neodznelo
Máte za sebou naozaj množstvo divadelných úloh. Ktorá postava bola pre vás najideálnejšia, s ktorou ste sa najviac stotožnili, prípadne naopak, bola pre vás najväčšou výzvou? Nedokážem jednoznačne povedať, ktorá divadelná postava mi bola najbližšia. Skôr sa mi tento príjemný, pozitívny pocit spája s konkrétnym predstavením a s ľuďmi, s ktorými som na ňom pracovala. Veľmi mi prirástla k srdcu postava Petry Schmidtovej z inscenácie Hurá luxus! alebo tie roky 90-te, Helena zo Sna noci svätojánskej alebo Hanni z inscenácie Taká fajn baba ako ty, ktorú sme hrali v Mestskom divadle Žilina. Ale vedela by som vymenovávať donekonečna. Momentálne si veľmi užívam inscenáciu Zlatá lýra, ktorú hráme v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Stvárňujem tam až tri moderátorky a Milana Lasicu a neskutočne ma to baví. Odporúčam na to prísť do divadla, oplatí sa inscenáciu vidieť.
Dávate prednosť komediálnym alebo dramatickým hrám a postavám? Mám rada rovnováhu. Vo všetkom. Takže ak sa to príjemne strieda, som spokojná. Okrem divadla máte na konte aj pôsobenie pred kamerou. Je podľa vás
náročnejšie pripraviť sa na osemdielny seriál alebo divadelnú hru? Aj keď sa to možno bežnému divákovi nezdá, je to pomerne rozdielna práca, a teda aj príprava. V divadle na to má herec spolu s ostatným tvorivým kolektívom približne dva mesiace – od naštudovania hry, analýzy textu cez všetky herecké a priestorové skúšky až po samotný deň, keď zahrá prvýkrát predstavenie pred divákmi. A potom každý ďalší večer. Pri uzavretom osemdielnom seriáli je tá príprava
výrazne iná. Na postavu sa síce herec pripravuje už skôr – doma, pri komunikácii s režisérom – snaží sa nejako si vytvoriť predstavu o postave, ale konkrétne kreovanie postavy príde až pred kamerou. Aspoň ja som mala takúto skúsenosť.
autor: redakcia
foto: Stana Topolska
