Domestikovaný hovädzí dobytok je tu s nami už vyše desaťtisíc rokov. Ľudia ho zdomácňovali spolu s kozami, ovcami a ošípanými.
Vo svete existuje viac než tisíc plemien hovädzieho dobytka a odhaduje sa, že planétu s nami zdieľa približne 1,5 miliardy kráv a býkov. Po krysách, ľuďoch a ovciach je tur domáci štvrtým najpočetnejším cicavcom na Zemi a jeho existencia má merateľný vplyv na klímu. Deje sa tak v dôsledku metánu, skleníkového plynu, ktorý tieto tvory v nemalom množstve vypúšťajú do ovzdušia. Niektoré plemená sme vyšľachtili pre mäso, iné pre mlieko, ďalšie zasa pre kožu. V priebehu dejín sa objavili kultúry, ktoré pre zmenu začali kravy považovať za posvätné a uctievať ich. Bola to však dlhá cesta, ktorá sa začala na Blízkom východe a v údolí Indu.
PRICHÁDZA TUR DIVÝ
Vzťah človeka a hovädzieho dobytka je prastarý. Keď sa pred približne 300 tisíc rokmi vyvinul druh Homo sapiens, podčeľaď Bovinae, do ktorej patria aj dnešné kravy, už dávno existovala. Na základe genetických informácií vedci určili, že Bovinae vznikli pred približne 12 miliónmi rokov a desať miliónov rokov neskôr sa rod turov oddelil od zubrov. Približne v tomto čase pred 2,6 miliónmi rokov sa začala ľadová doba. Klíma nielen ochladla, stala sa aj suchšou, čo viedlo k úbytku lesov a rozšíreniu trávnatých plání. Zvieratá z čeľade turovité, teda aj predkovia dnešných kráv, to, samozrejme, využili a vyvinuli sa z nich mohutné stádovité tvory, ktoré vo veľkom spásali trávu. Evolúcia pred 780 tisíc rokmi vyústila do vzniku tura divého (Bos primigenus), pričom najstaršie fosílie sa našli v Tunisku. Tento druh sa rýchlo rozšíril na Stredný východ a do Indie a pred 600 tisíc rokmi dorazil až na Apeninský polostrov. Tur divý nebol žiadny drobec. Právom sa mohol radiť k takzvanej štvrtohornej megafaune. Samec meral v kohútiku až 1,8 metra a mohol vážiť 1,5 tony. Pridajte k tomu takmer metrové, smerom vpred zahnuté rohy a mocné svaly a dostanete zviera, ktorého napadnutie by si rozmyslel aj statný medveď jaskynný.
LOVNÁ ZVER
Tur divý sa časom prispôsobil životu na pláňach i v teplejších lesoch. Keď pred 300 tisíc rokmi dorazili do Európy neandertálci, tury tam už boli. Muskulatúrou síce neandertálcov predstihli, no intelektom nie, a tak sa stali korisťou. A keď v súboji dvoch druhov rodu Homo zvíťazil Homo sapiens, turom sa nepolepšilo. Ľudia na nepoľovali a výjavy z lovov potom zvečňovali na stenách jaskýň. Lov bol síce riskantný, ale z jedného tura mohla byť až tona mäsa, a teda dostatok potravy pre celú tlupu na mesiac. Keď sa pred desaťtisíc rokmi skončila doba ľadová a oteplilo sa, ľudia, ktorí celú svoju existenciu žili ako lovci a zberači, začali žiť usadlým spôsobom. Zakladali stále osady a vymysleli poľnohospodárstvo. V tom čase už mali zdomácneného psa a zrejme aj kozy a ovce. Kravy mali byť ďalšie v poradí. Tur divý bol stádový tvor, skvelý zdroj potravy a zároveň mohol poslúžiť ako ťažné zviera. Niet divu, že si ho ľudia vyhliadli na domestikáciu. Vedci dlho debatovali o tom, kde k nej došlo, tur divý bol totiž mimoriadne početný a rozšírený. Vďaka moderným technológiám sa ale podarilo identifikovať dve ohniská jeho domestikácie. Prvým je dnešná Anatólia, kde sa pred 10 500 rokmi prvýkrát objavil tur domáci (Bos taurus), ktorý bol geneticky odlišný od tura divého. Druhým ohniskom sa o tisíc rokov neskôr stalo údolie Indu, kde vznikol zebu (Bos indicus).
SYRY AJ JOGURTY
Je takmer isté, že prvé tury ľudia zdomácnili pre mäso, ich mlieko totiž nemohli konzumovať. Batoľatá síce produkujú enzým laktáza, ktorý rozkladá laktózu a dokážu tak mlieko bez problémov stráviť, starnutím však o túto schopnosť človek prichádza. Až po domestikácii domácich zvierat sa u niektorých ľudí vyvinula tolerancia na laktózu.
Okolo roku 6000 pred Kristom ale obyvatelia Stredného východu zistili, že z mlieka sa dajú vyrábať syry a jogurty, ktoré neobsahovali toľko laktózy a navyše sa dali dlhodobejšie skladovať. O asi tisíc rokov neskôr sa v Európe objavili prví jedinci schopní produkovať laktázu aj v dospelosti a prenášali svoje gény ďalej, čo urobilo z mlieka ďalší dôležitý zdroj kalórií. Dnes platí, že intoleranciou na laktózu trpí len maximálne štvrtina obyvateľov severnej Európy, no celosvetový priemer sa pohybuje na úrovni dvoch tretín až 80 percent. Čo sa po domestikácii kráv stalo s turom divým? Jeho početnosť pomaly klesala a napokon sa stal jedným z prvých druhov zvierat, ktorých vyhynutiu bol človek svedkom. Tury divé sa najdlhšie udržali v Európe. Písal o nich Julius Caesar v roku 53 pred Kristom a francúzsky kráľ Karol Veľký mal jedného zabiť začiatkom 9. storočia. Posledné stádo, o ktorom sa vie, vymrelo v roku 1627 v lese neďaleko poľskej dediny Jaktorów. Vzkriesenie tohto druhu by vďaka DNA bolo možné, no zatiaľ sa oň vedci v praxi nepokúšajú.
Vôl
Vykastrovaný samec tura domáceho je pokojnejší než býk a dá sa vycvičiť ako ťažné zviera. V menej rozvinutých častiach sveta sa dodnes používa na ťahanie pluhov, vozov i dreva, pričom zväčša pracuje v pároch.
Autor: Filip Hloža
Foto: Wikipedia, Shutterstock
