Charles Babbage bol desaťročia takmer zabudnutým človekom. Dnes sa považuje za osobu, ktorá vymyslela programovateľný počítač.
Charles Babbage prvýkrát stretol „zaklínačku čísiel“ v júni 1833. On mal 42 rokov, Ada Lovelace len 17, no rozdiel od svojich vrstovníčok prejavovala na večierku, ktorý Babbage organizoval, živý a nepredstieraný záujem o pomerne zvláštne zariadenie. Väčšinu hostí zaujala strieborná tancujúca balerína, Adu ale fascinoval iný Charlesov vynález. Bol ním diferenčný stroj. Pozostával z vysokých zvislých osí a desiatok ozubených koliesok, na ktorých zuby predstavovali cifry od 0 po 9, a mal slúžiť na výpočty logaritmov. Išlo o monotónnu a zdĺhavú činnosť, ktorú dovtedy vykonávali ľudia, a Babbage bol presvedčený, že ich vie nahradiť strojom. Ada neskôr diferenčný stroj opísala ako „klenot medzi mechanizmami“ a pozorne sledovala jeho vývoj, ktorý trval niekoľko rokov. Vďaka tomu tiež naviazala korešpondenciu s Babbagom a vzniklo medzi nimi pomerne silné puto.
ZA VŠETKÝM HĽADAJTE PENIAZE
Charles Babbage bol synom bankára a v Londýne viedol pomerne bohatý spoločenský život. Zo začiatku podobne ako vo vyššej spoločnosti sa mu bude dariť aj pri vývoji diferenčného stroja, no ukázalo sa, že také jednoduché to nebude. Projekt síce sponzorovala aj britská vláda, ktorá chcela využiť rýchle a lacné počítanie logaritmov v rámci námorníctva, no financie prichádzali nepravidelne a Babbage musel neraz siahnuť aj do vlastného vrecka, aby vývoj pokračoval. Do všetkého sa pridali spory s konštruktérom Josephom Clementom. Ako inak, šlo o peniaze. Clement ich chcel čoraz viac a vláda, ktorá do diferenčného stroja naliala 17 tisíc libier (dnes by šlo o takmer tri milióny eur), začala oboch mužov podozrievať, že ulievajú peniaze do vlastných vreciek. Clement s Babbagom sa v roku 1833 napokon nadobro rozhádali krátko potom, ako verejnosti odhalili funkčný prototyp zariadenia. Clement prepustil zamestnancov, zhabal nákresy a súčiastky a zatrpknutému Charlesovi nechal iba samotný prístroj. Trvalo však ešte deväť rokov, kým vláda jeho financovanie definitívne stopla.
POETKA MATEMATIKY
Neúspech s diferenčným strojom Babbaga neodradil, práve naopak. Už v roku 1834 sa začal zaoberať myšlienkou na zhotovenie ešte veľkolepejšieho mechanizmu. Analytický stroj, ktorý si predstavil, nemal mať podobné obmedzenia ako diferenčný stroj. Neobmedzoval by sa iba na logaritmy, ale pomocou diernych štítkov mal vedieť vykonávať rôzne výpočtové operácie a vytlačiť výsledok. Po neúspechu s diferenčným strojom však už britská vláda odmietla Babbagovi poskytnúť ďalšie financie a hoci dokázal zohnať niekoľko súkromných sponzorov, uvedomoval si, že nemá dosť peňazí. Ada sa vzdelávala v matematike i ďalších vedných odboroch vedená matkou, ktorá sa vehementne snažila, aby sa dcéra nepodala na svojho otca, básnika Georga Gordona Byrona. V tom čase už boli Adini rodičia rozvedení a ona prvýkrát videla podobizeň svojho otca až ako 20-ročná. A hoci jej matka všemožne bránila zaoberať sa „pôžitkárstvom“ či básňami, Ada sa čiastočne vymanila z jej vplyvu a spojila vášeň s matematikou. O zložitých konceptoch písala v priam básnických metaforách, aby im lepšie porozumeli nielen ostatní, ale aj ona sama. Babbage, ktorého traktátom ľudia často nerozumeli, si nemohol priať lepšiu kolegyňu. Až v roku 1840 sa dvojici podarilo dokončiť časť analytického stroja, ktorú mohli ukázať verejnosti. Najmä Ada si uvedomovala jeho potenciál, tvrdila, že zariadenie by mohlo skladať hudbu či hrať stolné hry. „Analytický stroj tká algebrické vzory podobne ako tká Jacquardov tkáčsky stroj do látok kvety a listy,“ napísala. Zároveň si ale nemyslela, že by mechanizmus niekedy dokázal myslieť. „Nemá žiadne predpoklady na to, aby dokázal tvoriť.“ Sám Babbage, s ktorým konzultovala svoje poznámky, bol neraz prekvapený tým, ako brilantne Ada uvažovala.
NESLÁVNY KONIEC
Analytický stroj sa však dvojici nikdy nepodarilo dokončiť. Chýbali peniaze. V zúfalej snahe ich zohnať vymysleli
Ada a Charles plán, ako využiť matematiku v prospech stávkovania na dostihy, no prehrali viac, než získali. Adino zdravie upadalo a v novembri 1852 zomrela len ako 36-ročná na rakovinu maternice. Po jej smrti už Babbage na analytickom stroji ďalej nepracoval a k britskej vláde získal nevraživý postoj preto, že odmietla jeho financovanie. Horkosť cítil aj pre vlastné zlyhanie, a keď v roku 1871 ako 79-ročný zomrel, na jeho dielo začal pomaly sadať prach. Až v roku 1953 naň vo svojom diele „Rýchlejší než myšlienka“ upozornil Bertram Vivian Bowden. Preskúmal prácu Charlesa a Ady a ocenil ich genialitu. Zhodnotil, že ak by sa analytický stroj podarilo skonštruovať, stal by sa prvým počítačom podobným modelu Harvard Mark I, ktorý vznikol až v roku 1944. Charles Babbage a Ada Lovelace predbehli dobu o 100 rokov a oboch možno považovať za rodičov moderných
počítačov.
autor: Filip Hloža
foto: Wikipedia, Shutterstock
