Nie všetky revolúcie boli rýchle, tie, ktoré sa týkali civilizačného pokroku, trvali aj stáročia. Pozrite sa s nami na tie
najznámejšie v dejinách.
Haitská revolúcia
Máloktoré povstanie otrokov sa skončilo ich úspechom, a tak je to, ktoré sa na prelome 18. a 19. storočia konalo na Haiti, v podstate výnimkou. Revolúcia sa začala 21. augusta 1791 a rýchlo sa rozšírila do celej francúzskej kolónie Saint Domingue na ostrove Hispaniola. Išlo o vôbec najväčšie povstanie otrokov od Spartakových čias a zmenila pohľad Európanov na to, či sú černosi schopní vydobyť si slobodu a následne si ju aj udržať. Oni to ale naozaj dokázali, aj keď tienistou stránkou ich revolúcie bolo masové vraždenie belošského obyvateľstva. Bývalí otroci porazili Francúzov a neskôr aj Britov, ktorí mali na Hispaniole vlastné koloniálne záujmy. Odolali aj tlaku Napoleonových vojsk a v roku 1804 vyhlásili samostatný štát, po USA len druhý
Prozápadne orientovaný iránsky šach Rezá Pahlaví bol možno reformátorom, zároveň sa však ako autokrat snažil držať v rukách neobmedzenú moc. Jeho tyranské praktiky, s ktorými súviselo aj väznenie politických oponentov tajnou políciou, vyústili v roku 1978 do protestov, ktoré vyvrcholili iránskou revolúciou. Na tej sa síce zúčastnili všetky zložky opozície, no jej nepochybným vodcom bol Rúholláh Chomejní. Práve on sa v januári 1979, keď Pahlaví ušiel z Iránu, chopil moci. V polovici februára si podrobil zvyšok tých, ktorí ostávali verní Pahlaví-mu, a neskôr urobil z Iránu teokraciu a otočil jej zahraničnopolitické smerovanie. Vzťahy so západom ochladli a aj po desaťročiach ostávajú na bode mrazu.
Digitálna revolúcia
Možno si to neuvedomujete, no žijete v revolučných časoch, minimálne čo sa týka informačných technológií. Za počiatok takzvanej digitálnej revolúcie sa zvykne považovať rok 1947, prvý tranzistor, no a od tohto momentu sa spôsob, akým sa spracovávajú a šíria informácie, začal prudko meniť. Digitálnej revolúcii sa najprv začali prispôsobovať firmy a armády, v 80. rokoch sa ale jej výdobytky dostali aj do rúk bežných používateľov. Začalo sa to osobnými počítačmi a dnes už sme obklopení obrovským množstvom prístrojov schopných spracovávať najrôznejšie druhy informácií. Zrejme najvýznamnejším vynálezom digitálnej revolúcie sa pre ľudí stal internet. Viete si ešte vôbec predstaviť život bez neho?
Kultúrna revolúcia
Možno si to neuvedomujete, no žijete v revolučných časoch, minimálne čo sa týka informačných technológií. Za počiatok takzvanej digitálnej revolúcie sa zvykne považovať rok 1947, keď sa podarilo zostrojiť prvý tranzistor, no a od tohto momentu sa spôsob, akým sa spracovávajú a šíria informácie, začal prudko meniť. Digitálnej revolúcii sa najprv začali prispôsobovať firmy a armády, v 80. rokoch sa ale jej výdobytky dostali aj do rúk bežných používateľov. Začalo sa to osobnými počítačmi a dnes už sme obklopení obrovským množstvom prístrojov schopných spracovávať najrôznejšie druhy informácií. Zrejme najvýznamnejším vynálezom digitálnej revolúcie sa pre ľudí stal internet. Viete si ešte vôbec predstaviť život bez neho? Pod pomerne vznešeným názvom sa skrýva politická kampaň, ktorá vyústila do obrovského počtu ľudských obetí a nevyčísliteľných strát v oblasti kultúrneho dedičstva. Kultúrnu revolúciu si vymyslel Mao Ce -tung po tom, ako chcel znovu obnoviť svoj upadajúci vplyv v rámci Číny. Pod zámienkou vyhubenia kapitalizmu tak Červené gardy začali ničiť „štyri prežitky“: staré myšlienky, kultúru, zvyky a obyčaje. Spoločnosť sa začala radikálne a najmä násilne meniť, desiatky miliónov ľudí čelili prenasledovaniu a počet obetí sa odhaduje na jeden až dva milióny, k najväčším zverstvám dochádzalo počas masakrov v Kuang -si v rokoch 1967 až 1976. Podľa oficiálnych údajov tu zabili až 150 tisíc ľudí, neraz extrémne brutálnym spôsobom. Aj taká „kultúrna“ bola táto čínska revolúcia.
Vedecká revolúcia
Raný novovek nebol len obdobím tmárskych procesov s čarodejnicami, ktoré sa zmietali Európou. Na starom kontinente sa totiž v polovici 16. storočia zablysla iskra poznania, ktorá vyvolala požiar v podobe vzniku modernej vedy. Skokový pokrok v astronómii, fyzike, matematike a ďalších odboroch zmenil pohľad ľudí na svet okolo nich. Za prvú lastovičku vedeckej revolúcie sa zvykne považovať Kopernikovo dielo O obehoch nebeských sfér z roku 1543. Koniec naopak historici vidia v roku 1687, keď Newton vydal svoje dielo Principia, v ktorom popisoval pohybové zákony aj zákon gravitácie. Vedecké práce velikánov tohto obdobia sa pritom neraz opierali o poznatky starovekých učencov. Ako povedal Newton: „Ak som videl ďalej, bolo to preto, lebo som stál na pleciach obrov.“
Kubánska revolúcia
Prevrat, ktorý 10. marca 1952 uskutočnil na Kube Fulgencio Batista, mladého právnika Fidela Castra zrejme dosť rozhneval. Nasledujúcich sedem rokov totiž Castro viedol viacero pokusov o zvrhnutie Batistovej vlády. V roku 1953 ho síce zatkli a poslali na 15 rokov do väzenia, o dva roky neskôr ho ale Batista veľkodušne prepustil.
Castra ale prejav milosti nezastavil a v Mexiku začal dávať dokopy ďalšiu skupinu povstalcov. Nasledovali porážky Batistových vojakov, a to aj vďaka úspešnej partizánskej taktike boja. V asymetrickej vojne armáda nedokázala vyhrať a 1. januára 1959 napokon Batista z Kuby ušiel. Z Castra sa stal premiér, ktorý dal popraviť stovky Batistových prívržencov a dokonca sa vymenoval za doživotného prezidenta.
Neolitická revolúcia
V mladšej dobe kamennej zažilo ľudstvo ohromujúci prerod, ktorý trval približne tritisíc rokov. Naprieč mnohými kultúrami sa totiž najneskôr pred 11 tisíc rokmi lovci a zberači začali postupne usadzovať, praktizovať poľnohospodárstvo a zakladať osady, z ktorých neskôr vznikali mestá. Dlhodobé zotrvávanie na jednom mieste umožnilo ľuďom pozorovať rastliny a zvieratá a domestikovať ich. Nárast efektivity získavania potravy spôsobil, že človek sa zrazu mohol zamerať aj na iné činnosti, než bolo hľadanie jedla. Napríklad deľbu práce a tvorbu umeleckých diel, ako aj kumulovanie majetku a predaj prebytkov. To všetko boli nevyhnutné predpoklady na vznik moderných vyspelých civilizácií.
Americká revolúcia
V druhej polovici 18. storočia si americkí kolonisti definitívne uvedomili, že už viac nechcú byť súčasťou Britského
impéria. Za všetko mohli v prvom rade peniaze v podobe daní, ktorých platenie vyžadovali Briti od Američanov. Trenice, neraz aj ozbrojeného charakteru, vyústili do vypuknutia vojny v roku 1775. O rok neskôr došlo k vyhláseniu nezávislosti, no trvalo celých osem rokov, kým Američania vo svojej snahe o suverenitu uspeli. Možno by sa tak ale nestalo bez výdatnej pomoci Francúzov, ktorí Američanom dodávali nielen muníciu, ale aj peniaze na ďalšie vedenie vojny. Americká revolúcia sa tak napokon skončila v roku 1783 Parížskou zmluvou, v ktorej Veľká Británia uznala nezávislosť USA.
Priemyselná revolúcia
Okolo roku 1760 sa z Veľkej Británie začal šíriť do sveta proces, ktorý vošiel do dejín pod názvom priemyselná revolúcia. Poľnohospodárstvo a ručná výroba museli ustúpiť priemyslu a strojovej produkcii. Vo výrobe sa zrazu začali v oveľa väčšom meradle využívať železo a oceľ, uhlie sa stalo primárnym zdrojom energie a ľudskú silu na mnohých miestach nahradili parné stroje. A keď už je reč o strojoch, do fabriky sa začali do výrobných procesov čoraz viac implementovať nové vynálezy, ktoré všetko zjednodušovali, zlacňovali a urýchľovali. Za všetky treba spomenúť napríklad spriadací stroj, vynález Jamesa Hargreavesa, vďaka ktorému vedel jeden človek naraz spriadať osem nití. Priemyselná revolúcia jednoducho zrýchlila spôsob života.
Veľ ká francúzska revolúcia
Vyše desať rokov otriasali krajinou galského kohúta udalosti, ktoré vošli do histórie ako Veľká francúzska revolúcia. Z pôvodne absolutistickej monarchie sa stala republika, ktorej obyvatelia sa ale nemohli tešiť veľkej slobode. Ako hrozba nad nimi totiž visela čepeľ madam gilotíny, a to prinajmenšom od 21. januára 1793, keď sa do koša na popravisku skotúľala hlava bývalého kráľa Ľudovíta XVI. Už v lete toho roku sa totiž do čela revolúcie dostali jakobíni, ktorým dominoval neslávne známy Maximilián Robespierre. Počas jedného roka jeho hrôzovlády skončilo na popravisku najmenej 16 tisíc osôb a 28. júla 1794 pod gilotínou skončil aj on sám. Nestabilnú, miestami až búrlivú situáciu uplynulého desaťročia ukončil až Brumairový prevrat v novembri 1799. V jeho čele nestál nik iný než Napoleon Bonaparte, budúci francúzsky cisár, ktorý si podrobil veľkú časť Európy.
autor: Filip Hloža
foto: Shutterstock, Wikipedia, Profimedia.sk
