Keď sa po štyroch hodinách letu konečne obrovský Boeing zastavil na letisku v meste Hanga Roa , hlavnom meste Veľkonočného ostrova , hovorí m si – konečne, dostať sa sem je peklo! Netuším, čo mám od ostrova čakať, kraslice visiace z paliem namiesto kokosov? Zajacov opaľujúcich sa na pláži či oblievanie turistov, ktorí si dali tú námahu , aby navštívili tento pupok sveta? Nie, nie a nie. Dostal som na krk len kvety – také, čo dostanete aj na Havaji . Dámy a páni , vitajte na Veľkonočnom ostrove!
Prečo píšem pupok sveta? Tradičný názov tohto ostrova je Rapa Nui, čo by v jazyku starých obyvateľov z Tahiti znamenalo veľký ostrov, no jeho ďalšie dva názvy Te Pito a Te Henua znamenajú pupok sveta a koniec zeme. Minimálne na ten koniec zeme mi to sedí, dostať sa na Veľkonočný ostrov trvá dlho, keďže je to jedno z najviac izolovaných miest sveta. Priamym letom to pôjde len zo Santiaga, hlavného mesta Chile, či z Nového Zélandu. Rapa Nui síce politicky patrí Južnej Amerike, no kultúrne, mentálne aj fyzicky leží v Polynézii. Spolu s Tahiti, Novým Zélandom a Havajom tvoria takzvaný polynézsky trojuholník, ktorý má veľmi podobné zvyky, tradície a jazyk.
PREČO MU HOVORIA VEĽKONOČNÝ OSTROV A ODKIAĽ SA ZOBRALI SOCHY
Názov Veľkonočný ostrov vymyslel holandský objaviteľ Jacob Roggeveen, ktorý pre Západný svet ostrov objavil loďou 5. apríla 1722, čo bol zhodou okolností Veľký piatok. Ostrovu dal meno Paasch–Eyland, čo v holandčine znamená Veľkonočný ostrov. Tento názov bol neskôr preložený do iných jazykov a zachoval sa ako oficiálny názov ostrova odhliadnuc od toho, že ostrov bol dávno obývaný a mal svoju vlastnú kultúru. Jacob ale z lode nevystúpil hneď, no bol to ostrovan, ktorý sa odvážil nadviazať kontakt s posádkou. Bol to asi päťdesiatročný muž s robustnou postavou a tmavou pokožkou, úplne nahý, no s tetovaniami a akýmsi turbanom – hovoria mu pukao. Keď sa po dvoch dňoch objaviteľ vylodil, dych mu vyrazili obrovské sochy. Na Rapa Nui žilo zhruba šesť domorodých kmeňov, ktoré si tieto sochy stavali. Socha, ktorej sa hovorí Moai, sa skladá z troch hlavných častí. Moai je postavený na podstavci ahu a na hlave má účes pukao, ktoré pripomína turban. Sú vyrobené z čadiča, čo je veľmi ľahká hornina, a preto nevážia veľa a ľahko sa prenášajú. Slúžili ako rodinné dedičstvo jednotlivých kmeňov a symbolizovali predkov. Všetky sochy Moai sú otočené chrbtom k oceánu, aby chránili ostrov, no len jedna jediná pozerá do oceána, čím symbolizuje to, že by sme nikdy nemali zabudnúť na svojich predkov. Fínsky turista Marko Kulju pred pár rokmi na sochu vyliezol a zlomil jej ucho. Následne dostal pokutu 17 tisíc dolárov a zákaz vstupu na ostrov. Najviac sa mi páči súsošie Ahu Tahai, odkiaľ možno pozorovať západy slnka do oceána. Zastavte sa aj pri sopke Rano Raraku, kde sa sochy vyrábali. Dodnes ich tam leží mnoho nedokončených, len tak sa váľajú po zemi už stovky rokov. Len tak.
PLÁŽE, TUNIAKY, KONE A EXOTICKÝ TANEC
Osobne si myslím, že kým ste na ostrove, mali by ste spoznať polynézsku kultúru. Múzeum Rapa Nui má vstup zdarma a hovorí veľa o ostrove a pomeroch v minulosti. Tiež v ňom nájdete jedno jediné oko, ktoré sa zachovalo z Moai – je krehké, preto sa v minulosti všetky rozbili. Večerný program odporúčam v Ballet Cultural Kari Kari, pozrite sa na tradičné tance polynézskej kultúry, ktoré symbolizujú vlny, more, západy slnka a kvety.
Sú podobné tým havajským, keďže majú veľmi podobnú kultúru a zvyky. Prenajmite si tiež bicykel a prejdite celým ostrovom až k pláži Anakena, presne tú, na ktorú sa vylodil Jacob pred 302 rokmi. Len pozor na kone, sú tu dopravným prostriedkom, nezľaknite sa ich. Anakena je jediná „schopná“ pláž ostrova, kde sa dá kúpať. Voda Tichého oceána je okolo ostrova čistá, je to najmä vďaka tomu, že ste uprostred ničoho. Ponad Rapa Nui nevedie žiadna významná trasa lietadiel či lodí. Na niektorých miestach vidno až do hĺbky tridsať metrov, a preto tu bežne spozorujete aj morské korytnačky. A ak na vás príde hlad, objednajte si tradičné ceviche v reštaurácii Topa Ra’a je, ktorá je mojou obľúbenou reštauráciou na ostrove. Vyberte sa sem večer, keď svietia v záhrade všetky ich svetielka, a kým budete čakať na jedlo, pozrite sa aj na cintorín, stojí je hneď vedľa. Neviem prečo, no na Rapa Nui majú vo zvyku zdobiť cintoríny tými najviac gýčovými ozdobami ako na Vianoce… alebo na Veľkú noc? Cestujte!
autor: Milan Bez Mapy
foto: archív autora
