Sonda Voyager 1 bola do vesmíru vypustená pred 46 rokmi. Je vôbec najvzdialenejším objektom, ktoré ľudstvo vyrobilo, a v súčasnosti sa nachádza približne 24 miliárd kilometrov od Zeme. Pomaly opúšťa slnečnú sústavu. Napriek tomu sme stále schopní prijímať jej signál, a to vďaka dômyselnej sieti rádioteleskopov Deep Space Network. Práve na Štedrý deň tohto roka uplynie 60 rokov od jej oficiálneho založenia.
Deep Space Network prevádzkuje americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a pozostáva z trojice staníc: 1. Goldstone v Mohavskej púšti v Kalifornii, 2. Madrid v Španielsku, 3. Canberra v Austrálii. Na každej stanici sa nachádza hneď niekoľko rádioteleskopov s priemerom tanierov od 11 až po 70 metrov. Ich lokality boli vybrané zámerne tak, aby stanice od seba delilo približne 120° zemepisnej dĺžky. Vďaka tomu je možné v každom okamihu sledovať sondu minimálne z jednej tejto stanice. Deep Space Network je označovaný za najväčší a najprecíznejší vedecký telekomunikačný systém na Zemi.
POMÁHALI AJ PRI MISIÁCH APOLLO
Spomínaný Voyager, rovery Curiosity a Perseverance na Marse, teleskop Jamesa Webba, sonda New Horizons, ktorá zmapovala Pluto a mnohé ďalšie. Všetky komunikujú so Zemou práve prostredníctvom siete Deep Space Network: na jednej strane posielajú údaje o svojej polohe, výstupy z uskutočnených meraní, vytvorené snímky a rôzne iné dáta, na druhej strane sa im práve cez sieť rádioteleskopov zasielajú pokyny na korekciu dráhy, vykonanie experimentov alebo aj aktualizácie softvéru. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Aj táto ikonická veta z 21. júla 1969, ktorú Neil Armstrong povedal len krátko pred tým, než sa vôbec ako prvý človek dotkol povrchu Mesiaca, mohla zaznieť vďaka komunikácii cez rádioteleskop. Deep Space Network bol o necelý rok neskôr nápomocný pri záchrane trojice astronautov z misie Apollo 13, keď po výbuchu jednej z kyslíkových nádrží NASA nasledujúce štyri dni bojovala o ich životy a úspešný návrat späť na Zem.
NEVYUŽÍVAJÚ ICH IBA AMERIČANIA
Hoci Deep Space Network prevádzkuje americká NASA, organizačne spadá pod Laboratórium prúdového pohonu JPL, tak na trojicu pozemských staníc sa pri svojich misiách spoliehajú aj Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonsko (JAXA) či India (ISRO). Všetky tri stanice majú jedno spoločné riadiace stredisko v kalifornskej Pasadene. Pred desiatimi rokmi, keď si Deep Space Network pripomínal 50 rokov, vtedajší manažér projektu Al Bhanji povedal: „Dokážeme si predstaviť, že v roku 2063, teda pri stom výročí Deep Space Network, budeme pri významných úspechoch spomínať na to, ako naše stanice prenášali videá prvých krokov človeka na Marse, a to vo vysokom rozlíšení alebo budeme spomínať na deň, keď sme objavili dvojča našej Zeme obiehajúce nejakú vzdialenú hviezdu.“
Predchodca Deep Space Network bol spustený začiatkom roka 1958, keď JPL vtedy na základe kontraktu s americkou armádou uviedla do prevádzky mobilné rádiostanice v Kalifornii, Singapure a Nigérii. Ich úlohou bolo zachytávať informácie o pohybe prvej družice Spojených štátov Explorer 1. Až o osem mesiacov neskôr vznikla samostatná NASA, aby združovala všetky aktivity súvisiace s výskumom vesmíru, ktoré predtým vykonávali jednotlivé zložky ozbrojených síl: armáda, letectvo a námorníctvo.
Autor: Ján Karašinský
Foto: NASA, JPL-Caltech
