Kravské mlieko je jednou zo základných potravín, ktorú pozná prakticky celý svet. Hoci je pre väčšinu ľudí stabilnou súčasťou jedálnička, čoraz častejšie býva spochybňovaná. Oprávnene?
Ak budeme spomínať benefity mlieka, tak sem sa určite radí to, že telu dodáva dôležité živiny (predovšetkým je dobrým zdrojom bielkovín) a takisto aj viaceré vitamíny a minerálne látky na čele s vápnikom. Tie mnohým ľuďom chýbajú, hlavne keď je ich strava tvorená priemyselne spracovanými potravinami, polotovarmi a sladkosťami, ktoré sú plné prázdnych kalórií, nezdravých tukov a cukru. Mlieko niekedy býva dokonca označované ako ideálna potravina a za jeho ďalšie výhody môžeme považovať, že je ľahko skladovateľné, cenovo dostupné, má vysokú vstrebateľnosť živín, dá sa použiť do rôznych pokrmov a nemusí k nám cestovať z ďalekých krajín.
VÄČŠINA Z NÁS SI S MLIEKOM PORADÍ
Zrejme každý už zachytil tvrdenia o tom, že mlieko zahlieňuje, že tepelne ošetrené mlieko už v sebe nemá žiadne vitamíny alebo že kravské mlieko nie je od prírody určené pre človeka, a preto sa mu musí vyhýbať. Ak sa niekto opiera o argumentáciu, že človek je jediným tvorom, ktorý pije mlieko aj v dospelosti a ešte od iného cicavca, a že je to neprirodzené, tak rovnako tak by mal prestať tepelne upravovať jedlo (teda napríklad si ho variť) alebo prestať nakupovať potraviny v obchodoch, pretože ani to iné živočíchy nerobia. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by kravské mlieko, ale rovnako tak aj iné druhy mlieka, boli pre človeka škodlivé len preto, že pochádzajú z tela iného cicavca. Samozrejme, niektorým ľuďom môže konzumácia mlieka spôsobovať problémy. Týka sa to tých jednotlivcov, ktorým nezostala zachovaná schopnosť štiepiť mliečny cukor laktózu, čo vedie k bolestiam brucha, nadúvaniu, vracaniu či hnačke. Laktózová intolerancia je častá najmä vo východnej Ázii, južných častiach Afriky a Južnej Ameriky. Naopak, u nás v Európe je veľká väčšina ľudí schopná aj v dospelosti tvoriť enzým laktázu, ktorý v tele rozkladá mliečny cukor laktózu. Ak niekto trpí laktózovou intoleranciou, stále môže siahnuť po špeciálnom mlieku bez laktózy, prípadne skúsiť, či nebude znášať ovčie alebo kozie mlieko, prípadne niektoré iné mliečne produkty. Iným problémom je alergia na mlieko, ktorú sprevádzajú prejavy na koži (ekzémy, vyrážky).
TRVANLIVÉ MLIEKO NEPRIŠLO O ŽIVINY
Tvrdenie, že mlieko zahlieňuje, je mýtus, ktorý odborníci pravidelne vyvracajú, no napriek tomu sa stále drží v podvedomí ľudí. Zrejme za to môžu konzistencia a vzhľad mlieka, no v skutočnosti neobsahuje žiadne látky, ktoré by mohli mať vplyv na produkciu hlienu či by nejako inak negatívne ovplyvňovali dýchacie cesty. Značne zveličené je aj tvrdenie, že trvanlivé mlieko prichádza tepelnou úpravou o svoje živiny. Spracovanie mlieka metódou UHT (Ultra High Temperature) má za následok straty na úrovni menej ako 10 %, pričom sa uvádza, že napríklad obsah bielkovín zostáva prakticky rovnaký. Na druhej strane, trvanlivé mlieko má v porovnaní s čerstvo nadojeným práve tú výhodu, že bolo tepelne ošetrené. Pokiaľ mlieko ponúkané priamo z fariem, domácich chovov či automatov neprešlo pasterizáciou, môže obsahovať mikroorganizmy a spôsobiť zdravotné problémy. Rovnako ako nepasterizovaná bryndza či ovčie syry, s ktorými sa spája riziko kliešťovej encefalitídy.
ČERSTVO NADOJENÉ MLIEKO A ČERSTVÉ MLIEKO
V obchodoch je okrem trvanlivého mlieka dostupné aj mlieko označené ako čerstvé. To sa od spomínaného čerstvo nadojeného mlieka z fariem líši v tom, že je už pasterizované, a teda tepelne ošetrené. Na rozdiel od trvanlivého mlieka však bolo ošetrené pri nižšej teplote pod bodom varu (85 °C vs. 135 °C). Hoci teda bolo zohriate, aby sa zničili mikroorganizmy, práve pre nižšiu teplotu úpravy sa musí rýchlejšie spotrebovať.
Autor: Ján Karašinský
Foto: Shutterstock
