Kičikoleva? To znie bulharsky.
Áno, po otcovi som Bulharka.
Nevyzeráte…
To je pravda. Mama je Slovenka, vysoká blondína. Ale sestra má tmavé vlasy i oči, tak rozhodli gény v našej rodine…
Máte rada džuveč?
Pochopiteľne, o kuchyňu sa stará moja babka. A tiež o zapečené papričky, baklažány…
To z nich ste sa vytiahli do výšky stosedemdesiatsedem centimetrov?
Možno. Ale aspoň si ma v pätnástich na ulici v Bratislave všimla jedna pani z modelingovej agentúry. Vraj som vhodný typ. Tak som sa dostala na prvý kasting…
Čože to študujete? Verejnú správu? Uf, ten odbor silno zaváňa úradom…
Mne to neprekáža. Od detstva som zo žartu hovorila, že raz budem politička… Nikdy neviete, kam vás zaveje. Ale momentálne som študentka, modelka a tanečnica. Tancujem od svojich šiestich rokov, momentálne v skupine Jara Bekra.
Stíhate všetko?
Na strednej škole som modeling troška vypustila, ale po dvadsiatke som pochodila svet. Dostala som sa pracovne do Tokia, Milána, Duseldorfu, Miami, Istanbulu, no a rada spomínam na štyri mesiace v Aténach.
Ste jazykovo vybavená?
Viem po anglicky, pokúšala som nemčinu, no neoslovila ma, dohovorím sa po bulharsky a rada by som zvládla taliančinu. Vraj je ľahká.
Povedzte, stále sa len učíte, cestujete a na frajera ani pomyslenia?
Ale nie, mám priateľa. Volá sa Majo Tomčák a je futbalista.
To je ten interista?
Ja sa vo futbale veľmi nevyznám. A sme spolu aj krátko. Dva mesiace.
Ako sa zoznámi modelka s futbalistom?
Prišiel za mnou na jednej akcii. Vraj by sa chcel so mnou zoznámiť. Som na takéto zoznamovania chúlostivá. Ale bavili sme sa, bol milý, napokon ma poprosil o kontakt…
A bolo to…
Ale bolo to. Lebo sa správal veľmi slušne.
Viete odmietnuť dotieravcov zízajúcich po vašich dlhých nohách?
Viem odmietnuť pozvania na drink i všelijaké iné, za ktorými tuším všeličo iné…
Viac sa dočítate v septembrovom čísle mesačníka Brejk.
