Podľa pravidiel Medzinárodnej cyklistickej únie UCI má Slovensko aktuálne isté dve miestenky pre cestnú cyklistiku (jednu pre ženy, jednu pre mužov) na tohtoročné letné olympijské hry. V pretekoch žien v Paríži nastúpi na štart Nora Jenčušová (21), ktorá splnila nominačné kritériá Slovenského zväzu cyklistiky. S talentovanou športovkyňou sme sa skontaktovali v Taliansku, kde sa s tímom BePink pripravuje na preteky.

Tušili ste, že dostanete nomináciu na olympijské hry 2024?

Nikdy to nie je stopercentné, aj kritériá boli tak stanovené, už minulý rok počas nominácie, keď sme chodili po pretekoch a zbierali body, tak väčšinu bodov som vyzbierala, takže som dúfala, že by mohli vybrať práve mňa. Bola som rada, keď sa to potvrdilo. Bola som nominovaná ako prvá.

Pre športovca je olympiáda najväčšou métou. Čo ste prežívali, keď ste si uvedomili, že ste dostali miestenku na OH do Paríža?

Určite je olympiáda vrcholom kariéry pre každého športovca. Je teda samozrejmé, že som bola nadšená z možnosti ísť do Paríža. Vnímala som to tak, že miestenka už je vyjazdená, veď počas nominačného obdobia sme pozerali, ako sme na tom v rankingu. Ku koncu sme už vedeli, že tá miestenka bude. Iné však je, keď to je potvrdené na papieri. Čiže radosť narastala postupne.

Ako ste oslávili nomináciu?

Neoslavovala som to nijak, lebo momentálne som so svojím tímom, máme pretekový program v zahraničí v Taliansku, Belgicku a Španielsku. Len sme si zavolali s rodičmi, s trénerkou, potešili sme sa a to bolo všetko.

Jazdíte za taliansky tím BePink. Na Slovensku neboli možnosti, aké vám ponúka tento tím?

Problém je, že na Slovensku neexistuje žiadny kontinentálny alebo ženský tím, ktorý jazdí preteky World Tour. Momentálne máme dva kontinentálne tímy, ale len pre mužov. Takže ak sa chcú dostať ženy do vrcholovej cyklistiky, musia ísť do zahraničia. Mne sa podarilo dostať sa do najlepšieho talianskeho kontinentálneho tímu BePink. Mám nabitý program, pretekám s worldtourovými tímami, som spokojná. Hoci pôsobím v zahraničnom tíme, každý z nás má svojho individuálneho trénera.

Miestenku na olympiádu ste vybojovali po 28 rokoch, naposledy pretekala na OH v Atlante v roku 1996 vaša trénerka Lenka Ilavská Litvinová (51). O to väčšia bola asi aj vaša radosť…

S pani Ilavskou trénujem štvrtý rok a ako ste povedali, naposledy to bola práve ona, ktorej sa to podarilo. Bola z mojej nominácie nadšená, vie, aké to je, keďže sama zažila olympiádu. O tom, aké to vtedy v Atlante bolo, sme sa aj rozprávali.  Zagratulovala mi k nominácii a chystá sa ma prísť pozrieť do Paríža.

V minulosti ste sa venovali aj triatlonu, napokon ste sa rozhodli pre cyklistiku. Prečo?

Z troch disciplín triatlonu mi cyklistika išla najlepšie, Plávanie trochu upadalo, preto som sa rozhodla, že to skúsim touto cestou. Asi to bolo správne rozhodnutie, hoci triatlon mi stále chýba a plánujem sa k nemu vrátiť.

Študujete na Technickej univerzite v Košiciach. Zvládate skĺbiť štúdium a šport?

Študujem priemyselný manažment na fakulte v Prešove, mám schválený individuálny študijný plán. Zatiaľ sa to dá zvládnuť, zápočty aj skúšky stíham v termíne. Tento rok to bude o to ťažšie, že je olympiáda a zároveň som v bakalárskom ročníku, čakajú má obhajoby, štátnice… Verím, že to zvládnem.

Cestná cyklistika je náročný a istým spôsobom nebezpečný šport. Ničím výnimočným nie sú pády s nepeknými odreninami, ale aj s vážnejšími úrazmi. Zvykli ste si?

Moji rodičia ma odmalička vychovávali tak, že keď som spadla, musela som sa postaviť a ísť ďalej. Alebo sadnúť na bicykel a až potom zisťovať, či mám nejaké zranenie. Tak je to dodnes, napríklad aj teraz, keď spolu telefonujeme, tak som “oškretá“, zranila som sa na pretekoch v Belgicku. Ale to patrí k cyklistike, neexistuje pretekár alebo pretekárka, ktorí by nespadli, s tým sa musí rátať. Sú ľahšie a ťažšie zranenia, ja som tiež raz skončila so štyrmi štichmi nad okom. Ale dá sa to prežiť a podľa mňa to človeka zocelí.

Budete mať pred olympiádou nejako špeciálne upravený tréning?

Špeciálny tréning ani nie, pretože mám nabitý program pretekmi. V podstate pretekám každý týždeň. Prípravu teda tvoria preteky, ktoré treba len skorigovať, aby tam boli aj kvalitné tréningové kilometre a aby nedošlo k únave pred  vrcholom sezóny. Aktuálne ma tento víkend čakajú preteky v Taliansku.

Čo robíte vo voľnom čase?

Veľmi rada čítam, pozriem si dobrý film. Rada chodím von na dlhšie prechádzky alebo sa len tak prebehnem so psíkom.

 

 

Nora Jenčušová

  • je rodáčka zo Spišskej Novej Vsi
  • od roku 2021 jazdí za kontinentálny tím BePink
  • od 1. januára 2024 je členkou Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica
  • študuje na Technickej univerzite v Košiciach