Ako sa vám páčilo fotenie pre náš pánsky časopis v Gbeľanoch? Užili ste si to alebo je to vaša prvá skúsenosť s fotením pre pánsky časopis?

Fotili sme na krásnom mieste, predtým som kaštieľ Gbeľany pri Žiline nepoznala, ale určite sa tam ešte rada vrátim. Mali sme svadobný apartmán a s fotografkou Mafin sme zohratý tím, takže to bol veľmi príjemný deň. Navyše som maniak na vývary a tam ho majú výborný. A v minulosti som už pre Break fotila, ale na titulku som to dotiahla až teraz.

Ste rodáčkou z Banskej Bystrice, ako sa vám páči a pozdáva 10 rokov života v Bratislave? Nechýba vám doteraz pokoj z domoviny?

Do Bratislavy som odišla najskôr kvôli vysokej škole, potom som tu zostala žiť kvôli práci a Bratislavu som si za tie roky veľmi obľúbila. Keby tu bývala aj moja rodina, tak by som tu mala všetko, čo k životu potrebujem. Navyše je to mesto, po ktorom sa dokážete pohybovať relatívne rýchlo, keď to porovnám s väčšími mestami, kde som mala možnosť žiť. Všetko je tu kúsok a v podstate sa tu všetci poznáme. Okrem rodiny mi v Bratislave chýbajú už len hory a kopce. V okolí Banskej Bystrice je krásna príroda, a keďže som ako dieťa veľa času trávila aj na Liptove, tak na kopce a hory mám slabosť. Rada sa tam vraciam a je mi tam dobre.

Prakticky ste vyštudovaná naša kolegyňa, čo vás najviac baví a láka na žurnalistike?

Na žurnalistiku som išla preto, že ma vždy bavilo pracovať so slovom. Najskôr písaným, neskôr hovoreným. Keď som bola v škole, tak som sa chcela venovať investigatívnej žurnalistike. Lákalo ma to niekoľkomesačné pracovanie na nejakej téme, práca so zdrojmi a aj moje záverečné práce som venovala práve takýmto témam. Videla som sa v tom a po vysokej škole som sa chcela vydať týmto smerom. Život to však zariadil inak a prišli mi v tom čase do cesty iné pracovné ponuky, ale nikdy nehovor nikdy, možno ešte príde ten čas. Dovtedy však zostávam fandiť všetkým šikovným kolegom, ktorí to na Slovensku robia a robia to kvalitne.

Poznáme vás najmä z televíznej obrazovky, kde sekunduje v programe Citronáda? Ako sa vám páči tento projekt?

Spája v sebe všetko, čo mám rada. Je tam zábava, teda verím, že diváci to cítia rovnako ako my. Našimi hosťami sú talentovaní a zaujímaví ľudia prevažne zo športového sveta a je zaujímavé počúvať všetky príhody, s ktorými k nám prídu. A keďže vysielame napríklad aj počas MS v ľadovom hokeji, tak hlavnou témou Citronády je aj hokej, ktorý z rôznych dôvodov sledujem rada a často. S Rišom Lintnerom sme si sadli ako kolegovia a taktiež aj ako kamaráti, takže vtedy to ani nevnímate ako prácu, ale skôr zábavu. Niekedy sa cítim ako v detskom tábore, pretože sme spolu celý tím tri týždne prakticky od rána do noci, a keď sa to skončí, tak mi to je vždy ľúto. Ale pomaly sa začíname pripravovať na ďalšiu sezónu, v ktorej sa diváci môžu tešiť aj na pár zmien. A keďže sú tohtoročné hokejové majstrovstvá sveta v Ostrave, budeme k nim o dosť bližšie.

Život s hokejistami nie je asi ľahký, aký je ten váš s Branislavom Rapáčom, aktuálne hráčom Spišskej Novej Vsi?

Zábavný, pestrý a občas aj náročný, pretože obaja sme dosť pracovne vyťažení a občas skĺbiť môj harmonogram s Braňovou sezónou, ktorá trvá od augusta, keď sa začína letná príprava na ľade až po playoff, ktoré sa končí v apríli, je niekedy náročné. Na druhej strane tým, že ani jeden nemáme fixný pracovný čas, tak si vieme nájsť voľno aj počas dní, keď iní ľudia pracujú. Má to svoje plusy aj mínusy, ale na druhej strane mať hokejistu doma znamená neustály prísun doťahovania sa a humoru. Občas sa pozabudne, že už nie je v kabíne a rozpráva sa so mnou ako so spoluhráčom, ešte len vtedy sa začína sranda. Ja som celý život profesionálne tancovala, on hrá celý život hokej, myslím, že aj vďaka tomu viem lepšie pochopiť tú emóciu zo športu a hokeja, ktorú donesie domov. Teším sa po výhrach, počúvam a snažím sa podporovať po prehrách a tak nejako dokola. A ja som sa napríklad vďaka nemu naučila, že regenerácia je rovnako dôležitá ako športový výkon. Niekedy som len športovala a tancovala a regenerácia sa nekonala. Našťastie sa už snažím telu aj dávať, nielen od neho brať.

Hovoríte priateľovi do hry či ste skôr utiahnutý typ priateľky, ktorá skôr vytvára prajné prostredie pre priateľa?

Nemyslím si, že viem o hokeji viac ako on, takže mi to príde zbytočné. Partnerky lekárov im tiež nehovoria, ako majú operovať len preto, že pozerajú Ordináciu v Ružovej záhrade. Ale o hokeji sa doma rozprávame veľa. Tým, že hokej mám aj v práci a moderujem tiež športové eventy, tak vždy pred rozhovorom sa s Braňom rozprávam o hosťoch a niekedy mi prinesie inú perspektívu. Ja sa rada rozprávam aj o jeho zápasoch, ale skôr len z pozície laika. Zaujímam sa, prečo napríklad bola taká situácia posúdená tak alebo onak, ako hral podľa jeho názoru ten alebo ten hráč. Potom si to porovnávam s tým, ako som to vnímala počas zápasu ja. Ale musím sa pochváliť: už sa stalo, že podpísali hráča, ktorého som navrhla, a doteraz je platnou súčasťou kádra. Neskromne poviem, že som na svoj výber hrdá a ten potenciál pre tím som v ňom videla od začiatku.

Ako sa vám páči život v rámci modelingu? Považujete sa za dobrú modelku? 

To musia posúdiť iní, ale čo môžem povedať za seba, tak vždy sa k tomu snažím pristupovať na 110 % a odovzdať tomu v danú chvíľu všetko. Modeling mi dal veľmi veľa. Naučil ma samostatnosti, precestovala som vďaka nemu krajiny, do ktorých by som sa možno nikdy nedostala a spoznala som vďaka nemu veľa šikovných ľudí. Takže vďačím mu za veľa. Modeling sa za tie roky, čo sa v ňom pohybujem, dosť posunul a zmenil. Na modelky sa kladú stále väčšie nároky. Napríklad niekedy to bolo primárne o výzore a nejakej charizme, ale za ostatné roky do toho vstupujú napríklad aj sociálne siete. Značky už nezaujímajú len miery, ale aj čísla na Instagrame. Taktiež je veľkým prínosom, keď modelka má ešte nejaký ďalší talent. Napríklad vie tancovať alebo spievať, alebo je bývalá gymnastka a značky z toho vedia pri natáčaniach a foteniach ťažiť. Skrátka čím viac toho viete, tým lepšie, ale to asi neplatí len v modelingu, ale aj v iných povolaniach.

Vnímate aktuálny trend, kde sa prakticky celý život deje na Instagrame? Neuniká podľa vás spoločnosti aktuálna realita?

Nevnímam to ako aktuálny trend, sociálne siete sa stali neodmysliteľnou súčasťou našej spoločnosti a myslím si, že to tak ešte nejaký čas zostane. Ja taktiež pôsobím na Instagrame, na ktorom aj pracujem a nemám pocit, že by mi unikala aktuálna realita. Myslím si, že je to vždy o tom jednotlivcovi, ako si to nastaví a koľko je ochotný zo svojho života ukázať alebo koľko vie a chce zo života iných prijať. Samozrejme, že nás láka stále to sledovať a porovnávať sa, ale treba mať na pamäti, že väčšina z nás vyberie z tej bonboniéry len tie najchutnejšie bonbóny. A tak je to aj na Instagrame, nemôžeme sa hnevať na niekoho a hovoriť, že to nie je realita len preto, že tam ukazuje len to pekné z nášho života. Na druhej strane rozumiem, keď niekomu pomáha, ak sa aj s tým nie úplne dobrým, čo sa mu deje v živote, podelí aj na sociálnych sieťach. Tak môže svojím príbehom pomôcť aj iným. Ale tak, ako sa snažím dbať na to, aké jedlo jem, s akými ľuďmi sa stretávam, tak je podľa mňa dobré si občas pozrieť, akých ľudí sledujeme, a keď nám nejaký obsah nerobí dobre, skrátka odtiaľ odísť. Ale sociálne siete dokážu byť neuveriteľne prospešný nástroj, ak je v rukách dobrých a rozumných ľudí.

Čo považujete vo vašom živote za najväčšie hodnoty?

Každá z týchto hodnôt robí môj život kompletným. Neviem si ho predstaviť bez pevného zdravia, rodiny, partnera, môjho psíka, ale ani bez práce.

Aký typ mužov sa vám páči vizuálne, ale aj charakterovo?

Nikdy som nemala vizuálnu predstavu o tom, ako by mal muž vyzerať. Nemám ani vysnený typ muža, ktorý sa mi páči. Páčia sa mi muži, ktorí majú určite charakterové vlastnosti, ktorým fandím. Keď je inteligentný, vtipný a dobrý človek, tak taký typ muža mám rada. Navyše ak má rád šport alebo vie dokonca tancovať, tak vyhral, keďže ja milujem tanec. Tieto charakterové vlastnosti som pár rokov dozadu našla v tmavom, vysokom hokejistovi. Tanec ešte doladíme.

Kde hľadáte inšpiráciu pre váš každodenný život, ako najradšej relaxujete?

Rada relaxujem v prírode, na prechádzkach s mojou Lunou (psík), tak vyzerá môj aktívny relax. Ale mám aj také dni, keď potrebujem vypnúť aj fyzicky a vtedy rada chodím do sauny. Snažím sa vždy raz týždenne ísť do sauny, ale nie vždy sa mi to podarí. Ten pocit, keď vyjdete zo sauny a ponoríte sa do ľadovej vody, je na nezaplatenie.

Aké ste mali leto či jeseň a čo všetko plánujete počas zimy? Ste skôr letný alebo zimný typ ženy?

Leto bolo veľmi aktívne a pracovné. Čiže dni oddychu a pokoja striedali náročnejšie dni, ale ja to mám tak rada. Každý deň je iný, pestrý. Som jednoznačne letný typ, mám rada teplo, more, pláž a cestovanie. Zima mi dáva zabrať a nemám ju v láske, ale taká poriadna zima na horách mi vôbec neprekáža. V zime trávim veľa času na horách, veľmi rada lyžujem a posledné roky som si našla cestu aj ku skialpu. Mám rada tú slobodu, keď sa pustím z kopca.

Čo by ste odkázali čitateľom časopisu BREAK ako posolstvo pre toto novembrové vydanie?

Keďže váš časopis čítajú prevažne páni, tak toto posolstvo si dovolím venovať práve im (odpusťte dámy, ale aj pre nás niečo nájdem). Keďže november je mesiac, keď sa viac hovorí o mužskom zdraví a dôležitosti prevencie, tak by som vám rada odkázala, milí páni, aby ste na seba nezabúdali. Bez vás by nám tu bolo smutno. A hoci je november alebo movember venovaný mužom, samozrejme, dôležitosť prevencie platí aj pre nás ženy.