O masové rozšírenie vynálezu, ktorý je dnes neodmysliteľnou súčasťou našich životov sa o niečo neskôr pričinil Američan Henry Ford. Ambiciózny inovátor začal od roku 1902 experimentovať so systémom pásovej výroby. Práve vďaka montážnym linkám sa automobil stal výrazne lacnejším a dostupnejším pre masy. Za priekopnícky model sa v tomto kontexte považuje legendárny Ford T. Sériovo sa vyrábal medzi rokmi 1908 a 1927. Počas tohto obdobia sa z neho vyrobilo viac ako 15-miliónov kusov. A to je impozantná cifra aj v optike dnešných moderných automobilov. Spolu so značkou Ford vyrástlo v okolí amerického Detroitu aj niekoľko ďalších významných automobilových gigantov, ako je GM či Chrysler. S masovým nástupom automobilizmu musela spoločnosť riešiť aj s tým súvisiace výzvy. Jedným z nich je v dnešnej optike aj banalita v podobe kvalitného a zároveň zdravotne nezávadného paliva.
Clair Cameron Patterson – muž, ktorý zachránil milióny ľudských životov
V celospoločenskej optike nie príliš známy Clair Cameron Patterson sa môže pokojne porovnávať aj s velikánmi ako je Louis Pasteur, ktorý položil základy dnešných antibiotík. Významom Pattersonovej inovácie bol boj za nezávadné palivo. Na to, aby mohol benzín reálne poháňal vozidlo, resp. fungovať v procese spaľovania, potrebuje okrem ropného základu použitie aj množstva ďalších prísad. Veľmi dôležite je vo finále oktánové číslo. To predstavuje odolnosť benzínu voči detonačnému spaľovaniu. V automobilovom praveku dodávala palivu potrebné vlastnosti látka tetraetylolovo. Za objavom chemikálie, ktorá bola vhodnou prímesou do benzínu, no zároveň obsahovala aj smrtiace olovo, stojí výskumný tím okolo Charlesa Ketteringa z koncernu General Motors. Olovo je ťažký a toxický kov, ktorý sa v ľudskom organizme ukladá predovšetkým v kostiach a mozgu. Následne ničí ľudskú imunitu či reprodukčné schopnosti. Etablovaného vedca Pattersona zaujalo už v 30. rokoch minulého storočia množstvo olova, ktorým je kontaminované bežné prostredie. Jeho pôvodcom bol masový nastúp automobilizmu, ktorý využíval práve olovnaté paliva. Patterson identifikoval ako pôvodcu problémov látku tetraetylolovo. Tu niekde začal boj osamoteného hrdinu s veľkými konglomerátmi. Na ich čele boli nielen ropné spoločnosti, ale aj samotné automobilky vrátane GM. Urputný a mnohých etapách nečestný boj za zákaz olova v palive inteligentný vedec našťastie nevzdal. Prelom prišiel až v roku 1974, kedy americká
vláda začala tlačiť na postupne znižovanie olova v palivách.
Za finálne víťazstvo Clair Cameron Pattersona možno označiť rok 1986. Vtedy americká vláda olovo v palivách definitívne zakázala. Boj proti olovu sa rozšíril do celého sveta. Rozvojové, resp. chudobné krajiny s jeho zákazom otáľali podstatne dlhšie. Dnešné Slovensko sa k zákazu pridalo v 90. rokoch minulého storočia. Krajiny ako Afganistan, Mjanmarsko či Severná Kórea sa k tomuto kroku odhodlali relatívne nedávno, presnejšie v roku 2016. Vôbec poslednom krajinou, ktorá prestala daný druh paliva používať bolo približne pred dvoma rokmi Alžírsko.
Horiaci Ford Pinto
Aj ďalší známy škandál súvisí s americkým automobilovým gigantom. Ford uviedol v roku 1970 na trh štýlové coupé s označením Pinto. Komerčne úspešný model sa tešil slušnej priazni zákazníkov. Postupom času ale začali pribúdať nehody, kedy sa auto po náraze vznietilo. Vyšetrovanie horiacich modelov Pinto viedlo k záveru, že daný model je z konštrukčnej stránky nebezpečný. Tieň na modrý ovál vrhal aj fakt, že automobilka o danom probléme vznietenia pravdepodobne vedela už v čase pred uvedením produktu na trh. V nasledujúcich rokoch čelil Ford množstvu civilných žalôb. Tlak verejnosti vyvrcholil až do zvolávacej akcie s nápravou problému. Automobilka týmto krokom de facto kapitulovala. Otázne je, koľko ľudských životov bolo do toho času premárnených zbytočne.
Nebezpečné kombo Ford Explorer a pneumatík Firestone
Druhý a posledný škandál značky Ford sa vzťahuje na mimoriadne obľúbené SUV Explorer, presnejšie jeho druhú generáciu. Modrý ovál v danom probléme nie je osamotený. Výrazný podiel viny na mnohých nestátiach nesie v tomto prípade americký pneumatikársky gigant, značka Firestone. Po roku 2000 sa začali v hojnej miere objavovať nehody modelov Ford Explorer na pneumatikách značky Firestone. Vyšetrovanie odhalilo, že konštrukčne poddimenzované plášte majú na veľkom SUV pri vyšších rýchlostiach tendenciu vybuchnúť. Riešením problému bola v princípe banálna výmena plášťov. Podľa mnohých tu ide zároveň aj o vôbec najväčší pneumatikársky škandál v histórii automobilizmu. Ten neskôr citeľne zamával aj hodnotou akcií japonskej spoločnosti Bridgestone, pod ktorú patrí aj americký Firestone. Zatvorená bola aj samotná fabrika na výrobu plášťov v štáte Illinois. Ford na základe sledu udalostí taktiež ukončil takmer 100 rokov trvajúcu spoluprácu so značkou Firestone.
Zaseknutý pedál akcelerátora v modeloch Toyota
Svoj automobilový škandál si so sebou nesie aj Toyota. Od roku 2009 sa predovšetkým v Spojených štátoch začal čoraz častejšie objavovať fenomén, tzv. zaseknutého pedála akcelerátora na modeloch značky Toyota. Daný stav viedol v mnohých prípadoch až k sérii nehôd. Japonci sa k avizovanej anomálii postavili čelom a spustili vlastné vyšetrovanie. Jeho výsledky ukázali, že pod tieto nepríjemnosti sa podpísala kombinácia konštrukcie plynového pedála s nevhodným tvarom podlahového koberca. Toyota bola nakoniec v Amerike obvinená z toho, že o danom probléme vedela, no neriešila ho dostatočne promptne. Nasledovná zvolávacia akcia sa rozšírila prakticky na celý svet, vrátane starého kontinentu. Pedálový problém sa dotýkal modelov Auris, Corolla, Avensis, RAV4, Aygo, Yaris, Verso či iQ.
Nebezpečné airbagy Takata
Ako najväčší automobilový škandál pre korporát z krajiny vychádzajúceho slnka možno celkom jednoznačne označiť životu nebezpečné airbagy značky Takata. Aj keď je vzduchový vankúš považovaný pri náraze za veľmi dôležitý bezpečnostný prvok vozidla, tak v prípade výrobkov spoločnosti Takata to neplatí. Chybné airbagy sa v mnohých prípadoch neslávne „preslávili“ svojou spontánnou aktivizáciou. Prvé problémy s airbagmi, vrátane fatálnych nehôd sa začali vyskytovať v roku 2013. Pri samovoľnej explózii hrozí zároveň aj odpálenie kovových úlomkov. Spoločnosť Takata Corporation si svoju chybu priznala až v roku 2014. Ako pôvodcu problémov označila použitie chybných výplní. Problémové airbagy sa do výroby dostali v rozpätí rokov 2000 až 2011. Zasiahli celkovo až 78-miliónov automobilov po celom svete. Medzi najviac postihnuté značky patrila Honda, Toyota, BMW, Ford či GM. Aj napriek masívnym zvolávacím akciám sa podarilo vymeniť približne 67-miliónov airbagov. Ďalších cca 11-miliónov automobilov z daného obdobia si so sebou vozí túto časovanú bombu dodnes. Výrobca Takata po masívnych súdnych sporoch a množstve odškodnení v roku 2018 definitívne skrachoval.
Dieselgate koncernu Volkswagen
Na záver nemožno obísť ani megakauzu koncernu Volkswagen. Tú celý svet registruje pod názvom Dieselgate. V roku 2015 bol v USA odhalený veľký emisný podvod nemeckého automobilového gigantu. V tom čase sa prišlo na to, že niektoré naftové motory automobilov z koncernu Volkswagen, disponovali utajeným softwarom, ktorý ovplyvňoval produkciu emisií, ale to len v čase ich merania. Inými slovami, šikovne vymyslený software dokázal identifikovať testovacie podmienky, na základe čoho produkovala pohonná jednotka v danom režime výrazne nižšie emisie. V bežnom režime jazdy motory reálne produkovali až o 40% viac emisií na báze dusíka. Problém sa dotkol viac ako 11-miliónov automobilov po celom svete. Vo výraznej miere tým zároveň utrpel imidž nemeckého koncernu Volkswagen sa nakoniec k podvodu priznal. Okrem toho, že automobilka musela platiť miliardové odškodné, tak na mnohých trhoch úrady zakázali ďalší predaj inkriminovaných modelov, a to aj napriek garancii opravy „šikovného“ softwaru. Pre objektívnosť treba dodať, že s obdobnými škandálmi sa neskôr museli pasovať aj ďalší výrobcovia. Podvádzanie pri emisiách vo finále posmelilo mnohých politikov na čoraz ambicióznejšie plány vzťahujúce sa na znižovanie emisií. Nepriamym vyvrcholením celého procesu má byť až zákaz predaja spaľovacích motorov v EÚ.