10. Potápanie na Silfre (Island)
Island je jednou z najvhodnejších krajín, čo sa dobrodružného cestovania týka. Aj preto má v tomto článku až dva zápisy. Prvý sa týka potápania v národnom parku Þingvellir. Geologické procesy sa tu dajú pozorovať takpovediac naživo, Þingvellirom totiž prechádza Stredoatlantický chrbát, ktorý rozdeľuje hranice Eurázijskej a Severoamerickej tektonickej dosky. Jednoducho povedané, môžete si vyskúšať potápanie medzi dvomi kontinentmi a ak máte dostatočné rozpätie rúk, jednou sa môžete dotknúť Ameriky a druhou Eurázie. Ale ponáhľajte sa, dosky sa od seba vzďaľujú pomerne rýchlym tempom dvoch centimetrov ročne. A pripravte sa na to, že aj v neopréne vám bude celkom chladno. Koniec koncov, budete sa potápať v islandských vodách.

Foto: iStock

9. Sánkovanie na sopke Cerro Negro (Nikaragua)
Cerro Negro je pomerne mladá sopka, prvýkrát vybuchla v roku 1850 a dodnes je pomerne aktívna. Jej návšteva je tak spätá s celkom slušnou dávkou adrenalínu. Dobrou správou je, že keby sa blížila erupcia, zo svahu sa viete dostať celkom rýchlo a neopotrebujete si pritom kolená. Stačí si od niektorej z firiem požičať provizórne sánky. Isté je, že si treba obliecť lacné veci, pretože jazda po svahu aktívnej sopky bude poriadne špinavou záležitosťou. A aj nebezpečnou, vulkanický popol totiž rozhodne nie je jemný ako sneh. Oveľa nebezpečnejšie podmienky než na Cerro Negro ale panujú na sopke Mount Yasur na Vanuatu, kde ide pri sánkovaní doslova o život. K erupciám dochádza na dennej báze a človeku reálne hrozí, že ho trafí kus letiacej roztavenej horniny.

Foto: iStock

8. Návšteva Antarktídy
Našinec potrebuje kopec času, nemálo peňazí a slušné plánovacie schopnosti, aby navštívil Antarktídu. Je to kontinent veľkolepých výprav, nebezpečný, ale nesmierne pôsobivý, plný prírodných krás a zaujímavých živočíchov. Ak túžite po pozorovaní veľrýb či kolónií tučniakov, bude pre vás Antarktída ako stvorená, ponúka však množstvo dobrodružných aktivít, vrátane celkom extrémnej formy kajakovania medzi pohybujúcimi sa ľadovcami. Hrozba, že sa z vášho plavidla stane malý Titanic, vám istotne rozprúdi krv v žilách. No a najodvážnejšie povahy sa môžu vydať do vnútrozemia v sprievode profesionálov. To si však vyžaduje aj celkom slušnú kondíciu a výbavu hodnú polárnika.

Foto: iStock

7. Výstup na horu Fudži (Japonsko)
Nie je to najnáročnejší výstup, Fudži predsa len nie je osemtisícovka v Himalájach, ani hora kdesi v odľahlej divočine na Borneu. Napriek tomu môže byť výstup na zrejme najikonickejší vrch sveta dobrodružstvom, na ktoré sa nezabúda. Zdola videl na fotkách Fudži asi každý, no kto sa môže pochváliť tým, že stál na vrchole vo výške 3 776 metrov nad morom? Na kopec vedú štyri oficiálne trasy, pričom na tej najnáročnejšej treba prekonať viac než 2 350 výškových metrov. Akoby ste sa štverali na Kôprovský štít, ale od hladiny mora. Od júla do septembra sú svahy zvyčajne bez snehu a práve vtedy sa odporúča absolvovať výstup. Netreba ho však zvládnuť za deň, na Fudži nájdete viacero horských chát, ktoré ponúkajú prenocovanie, stravu a v prípade potreby aj fľaše s kyslíkom.

Foto: iStock

6. Potápanie za žralokmi (Neptúnové ostrovy)
Neptúnove ostrovy sú sídlom najväčších kolónií uškatcov Forsterových v celej Austrálii. Mnohí ľudia ich navštevujú práve kvôli týmto morským cicavcom, no ďalší sem mieria z celkom iného dôvodu. Uškatce sú totiž potravou pre žraloky modré. A tak odvážlivci, ktorí chcú pozorovať predátory v ich prirodzenom prostredí, zostupujú pod hladinu do klietok a stávajú sa súčasťou akéhosi obráteného akvária. Teraz je v zajatí človek a žralok si ho môže prezrieť. Ale nenamýšľajme si, pre tieto dravce nie sme príliš zaujímaví a ani im nechutíme. Mimochodom, viaceré firmy už nelákajú žraloky k člnom mäsom, ale hudbou, a predátory majú vraj najradšej heavy metal. Ak by žraloky chápali iróniu, isto by sa pri skladbách od Iron Maiden a pohľade na ženy v kovových klietkach pousmiali.

Foto: iStock

5. Noc pod polárnou žiarou (Laponsko)
Pozorovať auroru borealis nie je jednoduché. Chce to kus šťastia na výber správneho miesta, času i klimatických podmienok. Najideálnejšie je zaplatiť sprievodcovi, ktorý garantuje, že vám tento pozoruhodný prírodný jav ukáže. No a najbližší región, kde sa polárna žiara vyskytuje, je Laponsko. V októbri, novembri, februári a marci sa oblasť plní ľuďmi, ktorí chcú naživo vidieť fascinujúcu hru svetiel. Existujú rezorty, ktoré ponúkajú nocovanie v miestnostiach s presklenými stropmi i stenami, oveľa dobrodružnejší nádych má ale spánok v stane. Môžete sa tak aspoň čiastočne vžiť do kože polárnika, ktorý za svetla aurory borealis objavuje neznáme končiny. A čo na tom, že do civilizácie to vôbec nemusíte mať ďaleko?

Foto: iStock

4. Potápanie v Cenotes (Mexiko)
Zatopené závrty v krasových oblastiach nie sú mexickým unikátom, no cenotes na polostrove Yucatán sú výnimočné najmä svojimi rozmermi a krásou. Niet divu, že lákajú profesionálnych i amatérskych potápačov z celého sveta. Platia tu celkom prísne pravidlá, a to aj pre potápanie v menších dutinách, kde platí, že človek musí neustále vidieť prirodzené svetlo. Na výpravu do hlbších jaskýň by ste už potrebovali špeciálny preukaz jaskynného potápača. V dôsledku nedodržiavania bezpečnostných opatrení tu ale zomierajú aj skúsení potápači a amatérom sa odporúča obmedziť pohyb na menšie dutiny. Aj tie ale ponúkajú výnimočný zážitok. Samozrejme iba pre tých, ktorí netrpia klaustrofóbiou.

Foto: iStock

3. Safari v Mokoro (delta Okavanga)
Safari je v Afrike pre väčšinu cestovateľov povinnou jazdou. V aute, ako inak. No existuje aj iný spôsob, a to na mieste, ktoré autom nepreskúmate. Delta Okavanga je miestom, aké nenájdete nikde inde na svete. Nenachádza sa pri mori, Okavango k nemu nikdy nedoputuje, miesto toho sa tok rieky rozleje vo vnútrozemí a vytvorí unikátny ekosystém. V ňom sa dá plaviť dlhým úzkym člnom známym ako mokoro. Na vlastnú päsť by to ale nemal radšej nikto skúšať. Len kapitáni, ktorí poháňajú tieto člny dlhými bidlami, totiž majú dostatok skúseností, aby sa vyhli prípadným hniezdam krokodílov a držali sa v užších korytách. Tie širšie sú totiž oveľa častejším domovom hrochov. A keby ste si už museli vybrať, asi by ste radšej chceli stretnúť krokodíla než hrocha.

Foto: iStock

2. Zostup do sopky Þríhnúkagígur (Island)
Druhý islandský zápis v tomto článku sa týka sopiek. Netreba sa báť, nejde o ponorenie do lávy, ale o zostup do magmatického kozuba vulkánu, ktorý nevybuchol prinajmenšom štyritisíc rokov. Þríhnúkagígur je jedinou známou sopkou, ktorej magmatický kozub je prístupný turistom prostredníctvom výťahu. Na povrchu jednoducho nastúpite a o 120 metrov nižšie sa môžete poprechádzať na miestach, ktoré boli kedysi zaplavené magmou. Tá ale z neznámeho dôvodu kedysi vytiekla a umožnila prístup do hlbín Zeme. Þríhnúkagígur sa zrejme v najbližšom čase nechystá vybuchnúť, no výlet si možno rezervovať nanajvýš rok vopred. Aj vulkány totiž majú svoje vrtochy…

Foto: iStock

1. Výstup na Machu Picchu
Citadela Inkov, ktorú nikdy neobjavili conquistadori, je opradená legendami, tajomstvami a neraz aj hmlou. Dá sa k nej bez problémov dostať lanovkou, no na tom rozhodne nie je nič dobrodružné. Avšak pre tých, ktorí chcú zažiť podobný pocit ako objaviteľ ruín Hiram Bingham v roku 1911, je tu iná možnosť. Môžu absolvovať Cestu Inkov, približne päťdňovú túru, pri ktorej vystúpia do nadmorskej výšky viac než 4 200 metrov. Riskujú vyčerpanie i výškovú chorobu, no dočkajú sa fantastického zážitku. Cesta Inkov bola svojho času mimoriadne populárna, a to až do takej miery, že peruánska vláda musela striktne obmedziť počet turistov. Denne ich môže vyštartovať len 200, preto je nutné si miesto vopred rezervovať v dostatočnom predstihu. Odmenou za vynaloženú námahu bude turistom okrem iného aj návšteva ďalších sídiel Inkov, ktoré ostanú „lanovkárom“ skryté.

Foto: iStock

Od autora ďalej ponúkame:

TOP 10: Najdrahšie pánske huncútstva
Len pre otrlých: Najdrsnejšie telesné modifikácie
Najvýznamnejší neznámi vedci