Túto otázku si položil medzinárodný vedecký tím, a zdá sa, že na ňu našli uspokojivú odpoveď. Závery štúdie uverejnili aj na univerzitnom webe gla.ac.uk. Z množstva rôznych teórií sa táto javí ako najpravdepodobnejšia. A to, že vodu na našu planétu zavliekli kométy, asteroidy a medziplanetárny prach. Z hmatateľných faktov stačí mať výsledky analýzy prachu z asteroidu 25143 Itokawa, ktorý získal japonský prieskumný robot.
Zistenie by mohlo odpovedať na dlhodobú otázku, odkiaľ má Zem toľko vody, ktorá pokrýva až 70 percent jej povrchu. Pre lepšiu predstavu je to asi 1,4 miliardy kilometrov kubických. To je oveľa viac ako má ktorákoľvek iná kamenná planéta v našej slnečnej sústave. Voda v zrnách postupne vznikala vesmírnym zvetrávaním, procesom, pri ktorom nabité častice zo Slnka známe ako slnečný vietor zmenili chemické zloženie zŕn, aby vytvorili molekuly vody.
Dr. Luke Daly zo Školy geografických vied a vied o Zemi Glasgowskej univerzity k téme uviedol: „Slnečné vetry sú prúdy prevažne vodíkových a héliových iónov, ktoré neustále prúdia zo Slnka von do vesmíru. Keď tieto vodíkové ióny zasiahnu povrch bez vzduchu, ako je asteroid alebo vesmírna prachová častica, preniknú niekoľko desiatok nanometrov pod povrch, kde môžu ovplyvniť chemické zloženie horniny. V priebehu času môže efekt „vesmírneho zvetrávania“ vodíkových iónov vytlačiť dostatok atómov kyslíka z materiálov v hornine na vytvorenie vody zachytenej v mineráloch na asteroide.
Voda, ktorú pijeme, tak obsahuje vesmírne molekuly. Odhady vedcov uvádzajú, koľko vody by mohlo obsahovať zvetrané povrchy vo vesmíre, a zároveň naznačuje spôsob, akým by si budúci vesmírni prieskumníci mohli vyrábať zásoby vody aj na zdanlivo suchých planétach.
Mohlo by vás zaujať:
Kolonizátori Marsu si budú vyrábať palivo na mieste
Skúsime to cez vesmír. Veľké ambície si žiadajú veľké investície
Cesta na Mesiac … bude stáť miliardy dolárov
