Na Mars už ľudstvo roky vysiela robotické sondy. Jeho ľadový (priemerná teplota je tu -63°C) a nehostinný povrch sa v odvážnych víziach má stať náhradným domovom, keď si zdevastujeme našu krásnu modrú planétu. K tomu pripočítajte nedýchateľnú atmosféru s obsahom 95% oxidu uhličitého a menej ako percentom kyslíka, a vysokú úroveň kozmického žiarenia. Ale práve fyzická veľkosť samotného Marsu má byť zásadným hmatateľným dôkazom toho, že si neudrží dostatok základnej látky pre život – vody. Téme sa venoval aj web bbc.co.uk.
Mars má približne polovičnú veľkosť Zeme, a je druhou najmenšou planétou slnečnej sústavy, ktorá sa nachádza na úplnom vonkajšom okraji zóny, kde by mohla prúdiť kvapalná voda. Tá kedysi tiekla po povrchu, ale pred miliardami rokov zmizla. Vedci sa už desaťročia pokúšajú zistiť, prečo sa tak stalo. Podľa Dr. Kung Wanga červená planéta od svojho vzniku stratila veľa svojich prchavých látok alebo plynov. Bez nich (napr. dusík a oxid uhličitý) bolo ťažké si udržať vodu. Mars tak nemá správnu veľkosť a chemickú štruktúru, ktorá by zadržala vodu dlhodobo. Vedci už vedeli, že blízkosť Slnka ovplyvňuje množstvo prchavých prvkov, ktoré si planéta môže udržať. Zistenia tejto novej štúdie však ukazujú, že veľkosť planéty je tiež veľmi dôležitá.
https://youtu.be/C589V2PjlsI
Mohlo by vás zaujať:
Hor sa na Mars! Červená planéta stále láka
Vedci majú ohľadom dávnych riek na Marse už jasno
Ľudstvo dosiahlo nové historické prvenstvo na Marse
