Jeho pomenovanie v preklade zo staromaďarčiny znamená – lesk či žiara. Spočiatku tu bola iba kamenná štvorcová veža a malé nádvorie, ktoré v 13. storočí dal postaviť chorvátsky šľachtický rod Kacsicsovcov. Stavba mohla súvisieť s mongolským vpádom (1241-1242), pretože v celom Uhorsku odolali tatárskemu vojsku iba opevnené mestá alebo hrady. Predpokladá sa, že pivničné priestory slúžili okrem skladu aj ako väzenie. Zásobovanie vodou bolo v podkladovej hornine náročné, preto tu vybudovali dve cisterny na zber vody, veľkú a malú. Okrem nevyhnutného hasenia smädu aj na hasenie požiaru. V roku 1450 ho dobyli husiti a vytrvali tu celých desať rokov. V prvej polovici 16. storočia dochádza k rozšíreniu kvôli silnejúcej hrozbe tureckých nájazdov. Turci sa hradu skutočne zmocnili (1554) avšak bez boja, obrancov oklamali veľkou maketou dreveného dela, ktoré mierilo na múry. Až v roku 1593 Salgó oslobodili vojská Kryštofa Tiefenbacha a Mikuláša Pálffyho. Potom jeho význam upadol, nakoniec bol opustený a stal sa zrúcaninou. Až koncom 20. storočia sa tu začína s archeologickým výskumom a rekonštrukciou.
Info pre turistov: Hrad Salgó je celoročne prístupný, treba však dbať na bezpečnosť. Pod kopec v dedine Salgóbánya sa dostanete autom, asi kilometrová cesta z kempu nahor sa zo širokej prašnej zmení postupne na lesnú. Pod bránou je skalný úsek, ktorý môže byť náročnejší pre deti a seniorov. Chodník nie je vhodný pre detské kočíky. ale bude odmenená príjemným miestom a výhľadmi z krytej veže. Najbližšou podobnou pamiatkou je slovenský hraničný hrad Somoška v obci Šiatorská Bukovinka.
K téme:
Hrady a zámky Európy: Kráľovské sídlo Turku
Hrady a zámky Európy: Sídlo nemeckých cisárov Hohenzollern
Hrady a zámky Európy: Kaljaja
