Nová štúdia britských psychológov na túto tému zistila, že je oveľa pravdepodobnejšie, že dospejete k nežiaducim záverom na základe slabších dôkazov, ako keď ste uvoľnení. Inými slovami, v stave stresu si síce vyberiete rýchlo, ale ten najhorší možný scenár. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Journal of Neuroscience, a aj na webe metro.co.uk.
Malá štúdia oslovila 91 dobrovoľníkov na kategorizačnú hru, v ktorej mohli zhromaždiť toľko dôkazov, koľko chceli, aby sa rozhodli, či sa nachádzajú v žiaducom prostredí (spojenom s odmenami) alebo v nežiaducom prostredí (spojenom so stratami). Pred hraním hry bolo štyridsiatim z nich povedané, že musia predniesť verejný prejav, ktorý posúdi skupina odborníkov, a prinúti ich cítiť sa vystresovane a úzkostlivo. Psychológovia tak zistili, že v strese potrebovali dobrovoľníci slabšie dôkazy, aby dospeli k záveru, že sa nachádzajú v nežiaducom prostredí.
Profesorka Tali Sharotová z University College London (UCL) vysvetlila: „Mnoho z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré urobíte, od finančných rozhodnutí po lekárske a profesionálne, robíte v strese. V reálnom živote paradoxne najdôležitejšie rozhodnutia robíme práve v strese či pod tlakom. Ak je to možné, dajte si chvíľu čas na premyslenie či malý odstup od situácie.
Mohlo by vás zaujať:
Šťastie je zložité. Odborníci už ale vedia, kde v mozgu sídli
Veríte na lásku na prvý pohľad? Nerobte to
Kofeín je dobrý pomocník, ale tiež nie je všemocný
