Letectvo si Jak-9 obľúbilo pre jeho univerzálnosť, mohlo sa používať ako stíhacie, diaľkové stíhacie, prepadové a bombardovacie lietadlo. Oproti svojim predchodcom malo namiesto drevených už duralové nosníky v krídlach, čo znížilo hmotnosť stroja a pridalo miesto na palivové nádrže. Chronickým problémom všetkých Jakov bolo prehrievanie motora. Lietadlo strategicky naraz vyrábali v troch závodoch.
Prvý stret Luftwaffe a Jakov-9 sa v roku 1942 nad Stalingradom skončil pre Nemcov úplným zaskočením. Sovietske stroje prevyšovali v rýchlosti vo vodorovnom lete nové nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109G vo výškach do 4 000 m, o 10 až 30 km/h. Po 2. svetovej vojne sa lietadlo zapojilo aj do kórejskej vojny.
https://youtu.be/6o1celBus2Y
Jak-9
Hlavný konštruktér: Alexander Sergejevič Jakovlev
Výroba: v rokoch 1942 – 1948
Dĺžka: 8,50 m
Rozpätie krídel: 9,74 m
Hmotnosť prázdneho lietadla: 2277 kg
Motor: Klimov VK-105PF kvapalinou chladený vidlicový 12V s výkonom 1260 koní
Max. rýchlosť: 520 km/h (pri zemi), 599 km/h (vo výške 4 300 m)
Objem palivových nádrží: 440 litrov
Dolet: 875 km
Dostup: 11,1 km
Výzbroj: 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm, 1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm
Verzie: Jak-9M, Jak-9DD, Jak-9U
Vyrobených: 16 769 kusov
https://youtu.be/Bp56Q_aGkpY
K téme:
Zbrane 2. svetovej vojny: Messerschmitt Bf 109
Zbrane 2. svetovej vojny: P-51 Mustang
Zbrane 2. svetovej vojny: F4U Corsair „pištiaca smrť“
