Prototyp vzlietol prvýkrát 15. júna 1936. Skúšky stroja dopadli dobre a po menších zmenách si britské kráľovské letectvo objednalo výrobu ďalších kusov. Pri výrobe firma Vickers-Armstrongs (Aircraft) Ltd. použila duralmínivou (špeciálna zliatina hliníka pre letecké použitie) konštrukciu s trupom označeným ako geodetický. Tým sa docielila potrebná tuhosť bez väčšieho nárastu hmotnosti. Prvý letecký útok viedli stroje 4.9.1939 spolu so strojmi Bristol Blenheim proti nemeckým lodiam pri Brunsbütteli. Od roku 1941 sa vyrábala aj verzia Mk.III na ktorú sa teraz zameriame.
Vickers Wellington MkIII
Rozmery: dĺžka 19,68 m x výška 5 m
Rozpätie krídel: 26,26 m
Plocha krídel: 78,04 m2
Pohon: 2x hviezdicový piestový motor Bristol Hercules XI, každý s výkonom 1119 kW (1500 hp)
Max rýchlosť: 411 km/h (vo výške 3810 m)
Dostup: 5790 m
Dolet: 2478 km (s plnou muníciou)
Munícia: 2041 kg
Výzbroj: 8× guľomet Browning kalibru 7,7 mm (predok, chvost, trup)
Lietadlá Vickers Wellington boli najviac používané počas prvých dvoch rokov 2. svetovej vojny. Pilotmi prezývaný stroj Wimpey bol neskôr bol nahradený podobnými strojmi typu Lancaster a Halifax. Celkovo bolo lietadiel Vickers Wellington v rôznych obmenách (tých bolo asi 40 počnúc bombardérmi, prieskumnými a hliadkovací strojmi pobrežného letectva) vyrobených asi 11 500 kusov, posledný z nich 13.10. 1945.
Mohlo by vás zaujať:
F-4 Phantom II: Americká odpoveď na MiG-y
Operácia Meetinghouse: Deň, na ktorý Tokio nezabudne
USS Wasp: Morská osa dobodala príliš skoro
