Predstavte si mesto s obrovskými a ťažkými budovami, ktoré stojí na piesočnom podklade vyčnievajúcom len pár centimetrov nad hladinu mora. Asi každému napadne, že katastrofa je v takom prípade neodvratná, ale Angličanov to nezastavilo. Lokalita, v ktorej vyrástlo mesto Port Royal, bola jednoducho príliš ideálna na to, aby ostala opustená. Najdôležitejšia bola hlboká zátoka, kde mohli bez problémov kotviť aj veľké lode. To urýchlilo nakladanie tovarov, ktoré putovali do Európy. Angličania sa nepoučili od domorodcov, ktorí na piesku nestavali žiadne veľké budovy, ani od Španielov, ktorí sem umiestnili vojenskú posádku. Španielov jednoducho v roku 1655 porazili a začali stavať. Vznikla pevnosť, ktorá chránila prístav, a rýchly rast mesta vycítili všetci tí, ktorí mali čuch na kšefty. Do Port Royal začali prúdiť obchodníci, námorníci i remeselníci, ale aj zlodeji, hazardní hráči a prostitútky. Cez ulice tiekli peniaze vo forme naturálií: cukor, otroci a nerastné suroviny prinášali anglickej korune nemalé bohatstvo.
Korzári prichádzajú
Asi do roku 1660 sa Port Royal ničím nelíšil od iných prístavov v Karibiku. Potom ale začali viacerí jamajskí guvernéri v obavách, že by sa Španieli znovu pokúsili dobyť Jamajku, rozposielať „pozývacie listy“. Tie oprávňovali korzárov beztrestne napádať španielske lode v blízkosti a ponechávať si korisť. Bolo však naivné očakávať, že zločinci budú dodržiavať pravidlá. Korzári napádali všetky lode, ktoré za to stáli, a bolo im jedno, pod akou vlajkou sa plavia. V roku 1678 tak jamajské úrady postavili pirátstvo mimo zákona a popravili viacerých korzárov, mnohí ďalší však vo vodách neďaleko ostrova operovali aj naďalej.
Z Port Royal si urobil sídlo jeden z najznámejších korzárov všetkých čias. Pochádzal z Walesu, volal sa Henry Morgan a rum, ktorý je po ňom pomenovaný, dnes patrí medzi najkonzumovanejšie na svete. Morganovi sa tak darilo, až si vyslúžil povýšenie do rytierskeho stavu a titul zástupcu guvernéra Jamajky. Za jeho čias sa z Port Royal stalo mesto hriechu. Väčšina jeho obyvateľov mala prsty v pirátstve a odhaduje sa, že asi pätinu budov tvorili bordely, herne a krčmy. Vo všetkých anglických prístavoch v Novom svete existovali pochybné živly, ale Port Royal v tomto smere jednoducho vynikal. Vravelo sa, že kapitán pirátskej lode dokázal za noc minúť vo verejných domoch a krčmách toľko peňazí, koľko zarobil roľník na cukrovej plantáži za rok. V niektorých korzároch zasa prebúdzalo rumové opojenie násilnícke chúťky. Známy je napríklad prípad Rocheho Braziliana, ktorý nechal upiecť dvoch farmárov na ražni. Dôvod? Nechceli mu dať svoje ošípané.
Na druhej strane boli obyvatelia mesta na tú dobu mimoriadne tolerantní. V Port Royal nehrala rolu rasa ani vierovyznanie, bok po boku žili belosi, černosi i domorodí obyvatelia, katolíci, kvakeri, anglikáni i presbyteriáni. Tu sa nezabíjalo kvôli presvedčeniu, ale výhradne kvôli moci a peniazom. Z Port Royal sa do konca 17. storočia stalo najväčšie anglické mesto v zámorí. Odhadom tu žilo asi osemtisíc ľudí, a to na pomerne malej ploche 21 hektárov. Rast populácie a s ním súvisiaci dopyt po bývaní sa riešil dvomi spôsobmi: buď sa navážala zemina do plytkej vody a vznikali biedne stavebné pozemky, alebo sa jednoducho stavali vyššie tehlové budovy.
Jedna katastrofa strieda druhú
V lete 1692 sa v „najskazenejšom meste sveta“ nachádzalo asi dvetisíc stavieb. Ich tvorcovia však nemali žiadne poznatky o výskyte zemetrasení. Dňa 7. júna zasiahlo Jamajku silné zemetrasenie a naprieč celým ostrovom sa rútili budovy. V Port Royal sa však stalo čosi oveľa zvláštnejšie. Svedkovia katastrofy tvrdili, že ulice, domy i ľudia sa jednoducho prepadli pod zem. Niektorí ľudia vraj uviazli do pol pása v piesku, mnohí zmizli úplne. Hovorilo sa aj o gejzíroch vody tryskajúcich zo zeme. Keď bolo po všetkom, dve tretiny mesta boli pod vodou. Dvetisíc ľudí zomrelo okamžite, rovnaký počet krátko po tragédii na zranenia a choroby. Menšie otrasy sa ozývali až do septembra. Dnes už vieme, že počas zemetrasenia došlo k takzvanej liquifikácii. Otrasy zmenili vodou nasýtené pieskové podložie na hmotu podobnú tekutému piesku, ktorá už nedokázala udržať hmotnosť stavieb. V 17. storočí sa však hovorilo o Božom zásahu, ktorý zmietol novodobú Sodomu z povrchu zeme.
Preživší obyvatelia Port Royal sa ale odmietli vzdať výborného prirodzeného prístavu a mesto postavili opäť. Akoby však bolo predurčené na zánik. V roku 1703 ho takmer celé zhltol požiar. Došlo k ďalším prestavbám i katastrofám, v rokoch 1722 a 1744 poničili mesto silné hurikány. A prichádzali ďalšie ničivé živly. Dnes je už Port Royal len tieňom svojej bývalej slávy a bývajú tu najmä rybári. Ruiny starého mesta však dodnes môžete vidieť pod morskou hladinou. Pripomínajú Atlantídu.
Bohatstvo Henryho Morgana
Jeden z najslávnejších pirátov všetkých čias patril aj k najbohatším. Vlastnil tri plantáže, takmer 130 otrokov a vyše päťtisíc libier v hotovosti. Dnes by išlo o asi 1,3 milióna eur. Zomrel v roku 1688 a o štyri roky neskôr jeho hrob zničilo zemetrasenie. Telo sa už nenašlo.
Mohlo by vás zaujať:
Na čom ľudstvo prežije po jadrovej apokalypse?
Čaká nás katastrofa alebo jej môžeme zabrániť?
Najznámejšie archeologické objavy: Tu sa menili dejiny