V poslednom minuloročnom čísle sme vám opísali „zahrievanie sa“ rýchlostného projektu Bloodhound LSR, ktorý chce prekonať magickú hranicu 1000 míľ/h, čo je približne 1600 km/h. Samozrejme, že nie vo vzduchu, ale na zemi. Človek však vždy chcel bojovať s rýchlosťou, stále chcel viac. To, čo v súčasnosti dosiahne nejaké Bugatti, v roku 1928 – 1929 znamenalo absolútny rýchlostný rekord. Tým rekordérom bol britský projekt (celým menom) Irving-Napier Golden Arrow.
Na krídlach rýchlosti
Nebudeme vás napínať. Krásneho 11. marca 1929 dosiahol Golden Arrow na Daytona Beach rýchlosť 372,46 km/h (predchádzajúci rekord mal hodnotu 334 km/h). Za volantom sedel Sir Henry O’Neal de Hane Segrave. Golden Arrow navrhol John Samuel Irving a bol jeden z priekopníkov dômyselných aerodynamických riešení (aby sa auto nevznášalo, ale aby bolo pekne tlačené k zemi). Všetko na ňom bolo prispôsobené na rýchlu jazdu rovno – predpokladala sa rýchlosť až 440 km/h, čomu aj Dunlop prispôsobil pneumatiky. O pohon sa staral letecký motor Napier Lion VIIA W12, ktorý požadovali sponzori. Z objemu 23,9 litra produkoval pri otáčkach 3300 min-1 výkon 690 kW. Pozoruhodné bolo dodatočné chladenie ľadom alebo fakt, že na zadnej náprave nebol diferenciál, ale z prevodovky išli po bokoch dva hriadele na každé koleso.
Jedna jazda
Jedna tréningová jazda a potom hneď naostro. A rekord bol poľahky na svete. O dva dni neskôr však mal pretekár Lee Biblie s projektom White Triplex haváriu, pričom zabil i fotografa. A pláž bola zrazu uzatvorená, ďalší pokus o rekord sa nekonal. Samotný Henry Segrave sa zabil o rok neskôr pri prekonávaní rýchlostného rekordu na vode. Golden Arrow preto už nikdy nejazdil. Povráva sa, že za celý svoj „život“ najazdil len nejakých 64 km. Od roku 1958 si spokojne hovie v National Motor Museum v Beaulieu.
Mohlo by vás zaujať:
Ruské pretekárske žihadlo, o ktorom sa málo vie
Le Mans: Najväčší test spoľahlivosti a výdrže
Valkyrie: Výnimočný projekt medzi hyperšportiakmi
