O„druhom pilieri“ počul už asi každý. Väčšina vie, že je to druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, takzvané starobné dôchodkové sporenie (SDS). Ale čo si pod tým kto predstavuje? Buď niečo, čo ohrozuje jeho dôchodok a treba sa tomu vyhnúť, alebo naopak niečo, čo mu dôchodok zlepší a treba sa tam preto ponáhľať. Aká je skutočnosť?

Cesta k druhému pilieru:

Do roku 2004 sme všetci boli zapojení v štátnom systéme sociálneho zabezpečenia. Zastrešuje ho Sociálna poisťovňa. Nedokonalosťou bola hlavne príliš veľká solidárnosť. Spôsobila, že výsledná výška dôchodku neodzrkadľovala skutočne platené odvody. Ďalším nedostatkom bola malá zásluhovosť. Výsledný dôchodok sa líšil len málo, aj keď rozdiel v mzde bol veľký. To bola nevýhoda pre nadpriemerne zarábajúcich. Na výpočet výšky dôchodku sa bralo do úvahy päť zárobkovo najlepších rokov z posledných desiatich rokov pred dôchodkom. Nízky príjem v preddôchodkovom veku tak mohol spôsobiť rapídne zníženie dôchodku. Štátny dôchodkový systém je založený na priebežnom financovaní. Zjednodušene povedané, z odvodov pracujúcich sú vyplácané dôchodky dôchodcom. Problémom je fakt, že pracujúcich je čoraz menej a dôchodcov čoraz viac. Z dlhodobého hľadiska je takýto systém financovania nepostačujúci. Preto reforma dôchodkového systému v roku 2004 okrem zlepšenia parametrov štátneho systému zaviedla druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.

O čo ide:

Podstatou je myšlienka, že človek by sa nemal spoliehať len na dôchodok od štátu, ale mal by si naň aj sám sporiť. Polovica sumy, ktorú zamestnanec aj zamestnávateľ platia na odvody v dôchodkovom zabezpečení, ostáva v priebežnom systéme, druhá polovica smeruje do druhého piliera. Peniaze spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Každý sporiteľ má vlastný účet, na ktorom sa mu ukladajú a zhodnocujú peniaze. Peniaze na účte sú majetkom sporiteľa amožno ich dediť. Z prvého piliera však nedostanú dediči nič. Vzhľadom na to, že účelom je sporenie na dôchodok, nie je možné si peniaze počas aktívneho života vybrať. Pri vstupe do druhého piliera si musíme zvoliť jeden z troch fondov, v ktorom budeme sporiť: rastový, vyvážený alebo konzervatívny. Zákon stanovuje druh a rozloženie aktív, do ktorých môžu fondy investovať, a od toho závisí aj zhodnotenie, ktoré môžu v dlhodobom horizonte dosahovať.

Viaczdrojový dôchodok:

Výsledný dôchodok pozostáva z dôchodku z prvého piliera vyplácaného Sociálnou poisťovňou a z dôchodku z druhého piliera. Ich súčet by mal byť vyšší, ako keby sme boli zapojení len v prvom pilieri. To je aj jedným z cieľov zavedenia druhého piliera – vyšší dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok z druhého piliera je sporenie minimálne pätnásť rokov (donedávna, pred novelou zákona, to bolo desať rokov). Po uplynutí tejto lehoty a po dosiahnutí dôchodkového veku si za peniaze na účte kúpime v licencovaných poisťovniach doživotný dôchodok. Ten nám bude poisťovňa vyplácať. Tento dôchodok môže byť dvojaký. Buď na jeho zakúpenie použijeme všetky peniaze z osobného účtu, alebo si kúpime dôchodok len za časť peňazí, pričom minimálna výška dôchodku musí byť 0,6 násobok životného minima. Zvyšok peňazí si môžeme vybrať a použiť na čokoľvek alebo ich necháme na osobnom účte, aby sa ďalej zhodnocovali.

Ukončite nástup a výstup, dvere sa zatvárajú…

Podľa podmienok platných od roku 2005 bol vstup do druhého piliera povinný pre všetkých občanov, ktorí pred prvým januárom toho roka neboli poistení v Sociálnej poisťovni (študenti, mladí a nezamestnaní) a dobrovoľný pre tých, čo už platili odvody do Sociálnej poisťovne. Čas na vstup do druhého piliera bol od prvého januára 2005 do tridsiateho júna 2006. Po tomto dátume sa už do systému nedalo vstúpiť a ani z neho vystúpiť. Pravidlá zmenila novela zákona o dôchodkovom zabezpečení z konca minulého roka. Zrušila povinný vstup pre študentov a mladých ľudí, ktorí ešte neboli platcami odvodov do Sociálnej poisťovne. Teraz majú po ukončení školy alebo po nástupe do zamestnania lehotu šesť mesiacov, počas ktorých sa môžu rozhodnúť, či vstúpia. Toto rozhodnutie je potom nezvratné. Okrem toho sa na pol roka, teda do konca júna, otvoril vstup aj výstup z druhého piliera. Každý sa teda môže rozhodnúť, čo je preňho výhodnejšie. Či byť zapojený len v priebežnom systéme, alebo vstúpiť aj do druhého piliera. Toto rozhodnutie je kľúčové, môže pozitívne aj negatívne ovplyvniť výšku budúceho dôchodku.

Pre koho sa oplatí?

Výška dôchodku bude závisieť od obdobia sporenia a zhodnotenia úspor. Čím sú obe hodnoty väčšie, tým vyšší bude dôchodok. Najlepšie je sporiť čo najdlhší čas vo fonde, kde je potenciál najväčšieho zhodnotenia, a tým je rastový fond. Podľa definície v zákone môže v rastovom fonde sporiť len ten, kto má do dôchodku viac ako pätnásť rokov. Vo vyváženom fonde ten, kto má do dôchodku viac ako sedem rokov a v konzervatívnom fonde môže sporiť každý. Cieľom obmedzení je zabezpečiť, aby v období tesne pred dôchodkom nedošlo k veľkému poklesu hodnoty investície, čo by mohlo ohroziť výšku dôchodku. Chcete konkrétnu radu, čo je pre vás výhodnejšie? Presná hranica, od koľkých rokov sporenia sa druhý pilier oplatí, neexistuje. Každá analýza ponúka iný výsledok, viac-menej môžeme hovoriť o hranici približne dvadsiatich rokov sporenia. Takže keď do dôchodku štandardne odchádzame vo veku 62 rokov, pre ľudí do 42 rokov by mal byť vstup výhodný, pre starších je to otázne. To všetko, samozrejme, za predpokladu, že sa svojho dôchodku dožijeme…

Je to bezpečné?

Ide o zabezpečenie dôchodku, ide o sporenie počas niekoľkých desaťročí. To je životne dôležitá záležitosť. Preto treba dôsledne kontrolovať nasporené peniaze a ich zhodnocovanie. Kontrola, ktorú podrobne definuje zákon, má viacero stupňov. Národná banka Slovenska kontroluje činnosť DSS a investovanie vložených peňazí. Depozitár (banka z inej finančnej skupiny ako DSS) spravuje peniaze sporiteľov, ktoré sú oddelené od majetku DSS. Nezávislý audítor kontroluje správnosť účtovníctva a hospodárenie s majetkom. Interná kontrola DSS dbá na dodržiavanie zákona a interných predpisov DSS. Bezpečnosť systému dopĺňa kontrola výnosnosti dôchodkových fondov. Zákon hovorí, že ak výnosnosť fondu bude o určité percento nižšia ako výnosnosť fondov rovnakého typu v iných správcovských spoločnostiach, DSS musí rozdiel doplatiť zo svojho majetku. To má zabezpečiť, aby zlé riadenie fondu nespôsobilo veľké straty úspor sporiteľov. Ak by sme neboli spokojní s výsledkami, ktoré DSS dosahuje, môžeme ju každé dva roky zmeniť. Navyše každý sporiteľ si môže stav svojho účtu kedykoľvek skontrolovať cez internet. Vzhľadom na to môžeme pokladať sporenie v druhom pilieri za bezpečné. Ak aj niečo pôsobí ako rizikový faktor, je to riziko zmien pravidiel…

Rozhodnúť sa:

Základným predpokladom úspechu dlhodobého systému je jeho stálosť a nemennosť hlavných princípov. Poslednou novelou zákona sa minimálna lehota sporenia, potrebná na vznik nároku na dôchodok, zvýšila z desať na pätnásť rokov. Takéto zmeny pravidiel neprispievajú k stabilite systému ani dôvere sporiteľov. Pre päťdesiatnikov, ktorí vstúpili do druhého piliera s vedomím, že nárok na dôchodok im vznikne o desať rokov, nastáva dilema – buď budú pracovať dlhšie, alebo z druhého piliera vystúpia. Nie je to naozaj ľahké rozhodnutie. Amusíte ho urobiť sami.

Iná možnosť:

Pre veľkú skupinu ľudí je druhý pilier veľmi zaujímavá alternatíva štátneho systému. Nielen pre možnosť vyššieho dôchodku. Jednou z hlavných výhod sporenia v druhom pilieri je súkromné vlastníctvo peňazí. Z toho vyplýva možnosť dediť úspory alebo po dosiahnutí dôchodkového veku disponovať časťou nasporenej sumy. Práve to bolo pre mnohých dôvodom na vstup. Ostáva dúfať, že systém si tieto výhody zachová, aby sme ich mohli využiť aj o niekoľko desiatok rokov.